Diela prezentované na výstave The Real Emotions, otvorenej v Múzeu umenia Kluž-Napoca od 2. novembra do 2. decembra 2012, v kurátorskom výbere Lýdie Pribišovej, spájala téma individuálnej emocionality a spôsob jej možnej komunikácie. Projekcia komunikačného modelu a jeho zakomponovanie do umeleckých diel realizovaných v určitom socio-politickom kontexte smerovali ku kritickému prekročeniu rôznych realít a ich emocionálneho precítenia na subjektívnej úrovni (najmäv predstavenej tvorbe Ilony Németh, Lucie Dovičákovej, Anetty Mony Chisy a Lucie Tkáčovej). Niektoré z vystavených prác sa vyznačovali dvomi navzájom sa dopĺňajúcimi postupmi: Prvým je kritické nazeranie na novodobé mytológie (pyrografie Davida Demjanoviča a Jarmily Mitríkovej interpretujú prienik ľudového umenia so špecifickou inovatívnou ikonografiou aktuálnych národných tém). Druhým je rekonfigurácia non-estetických prvkov na umelecké artefakty (Jana Kapelová zahrnula vo svojej inštalácii prejavy kreativity, dielka vytvorené bežnými ľuďmi pri práci, ktoré však s ich pracovnou náplňou vôbec nesúvisia). Táto suverénna autonómia, aj voči tradičným umeleckým prejavom, často poukazuje na neschopnosť estetizmu obnoviť stratenú sociálnu súdržnosť, tak ako naznačujú Marek Kvetan a Viktor Frešo. Výstava je reflexiou vnímania emócií, ktoré sú prítomné a živé v súčasnom svete plnom interakcií. Jej zámerom bolo skúmať prejavy a odraz emócií v dielach umelcov, ktorí sa touto témou zaoberajú v prevažnej časti tvorby. Umelci tu chceli komunikovať morálny odkaz, ponúknuť iný pohľad, iné možné vysvetlenia. Motiváciou ich tvorby je veľakrát celý súbor emócií, pracujú s empatiou, majú viac než iní ľudia rozvinuté prosociálne vzorce správania ako pomáhanie či zdieľanie. Ako celok výstava The Real Emotions vyžaduje od diváka schopnosť vnímať premenu ideológií v procese tvorby umeleckého diela. Umelci svoje odkazy len naznačujú, viaceré možné interpretácie sú ponechané na divákovi, vnímavému však výber diel sprostredkoval voľné asociácie smerom k jednej vzrušujúcej socio-politickej realite.
ILONA NÉMETH, Kassa 1951, 2012, lightbox, 70 × 100 cm, foto: archív autorky;
ANDRÁS CSÉFALVAY, Evening song 2 – Froze, 2012, 40 × 40 cm, plexisklo, foto: archív autora.
Dan Breaz