NA VLAKOVÝCH či autobusových staniciach zväčša trávime len nevyhnutný čas do príchodu nášho spoja. Na Slovensku však máme tri stanice, ktorých návšteva samotná sa môže stať cieľom vašej cesty. Ich lákadlom nie je špecifická architektúra staničných budov či (n)ostalgická atmosféra staničných bufetov, ale to, že tu často nájdete viac zaujímavej a živej kultúry než v meste samotnom.
V septembri to bude 10 rokov odkedy OZ Truc sphérique začalo realizovať svoje aktivity pod žilinským nadjazdom Rondel v budove stanice Žilina-Záriečie. Za ten čas sa vďaka svojmu kvalitnému a pestrému programu stalo známym nezávislým kultúrnym centrom aj v zahraničí, kde aktívne spolupracuje s podobnými organizáciami. Stanicu preto nevyhľadávajú len cestujúci, ktorí sa chcú odviezť lokálnym vlakom napr. do Rajca, ale cielene sem chodia „kultúrychtiví“ ľudia z celého Slovenska i zahraničia (v roku 2012 sa tu „premlelo“ viac než 20 tisíc návštevníkov). Konajú sa tu festivaly (napr. Fest Anča, Jeden svet, Žilinský literárny festival, Memory Kontrol), koncerty, divadelné a tanečné predstavenia, workshopy či rôzne komunitné, sociálne a ekologické akcie.
Program Stanice tvorí jej interný tím a externí dramaturgovia, kurátori, profesionáli a organizácie, spolu až cca 60 ľudí. Dôležité je zapojenie dobrovoľníkov – či už lokálnych študentov, alebo ľudí prichádzajúcich v rámci európskej dobrovoľníckej služby. Stanica tak funguje naozaj na vysokej „európskej“ úrovni, no jej prevádzkovatelia nezaspali na vavrínoch a stále hľadajú nové možnosti expanzie. V roku 2009 svojpomocne z pivových prepraviek, slamy a hliny postavili priamo pod nad- jazdom experimentálno-ekologickú multifunkčnú sálu S2, na tento rok je naplánované rozšírenie Stanice smerom do záhrady v podobe stavby S3 z lodných kontajnerov. Okrem toho spolupracujú na prevádzkovaní galérie súčasného umenia Plusmínusnula v centre Žiliny. Ich najambicióznejším projektom do budúcnosti je práca na budove Novej synagógy, architektonického skvostu od Petra Behrensa, v ktorej by chceli v roku 2014 otvoriť kunsthalle. Napriek takmer utopickému cieľu nazbierať milión eur na rekonštrukciu sa na tomto projekte už usilovne pracuje, prebiehajú výskumné, reštauračné a rekonštrukčné práce. Aby sa popri tom z času na čas synagóga pripomenula verejnosti, konajú sa tu výstavy v podobe site-specific inštalácií domácich a zahraničných umelcov.
Ak sa podarí zrealizovať všetky plány a projekty, stane sa Žilina tretím centrom kultúry na Slovensku. Na rozdiel od prirodzeného centra – hlavného mesta Bratislavy – a európskymi peniazmi a lokálnou politikou dotovaných Košíc je však Žilina unikátna v tom, že tieto projekty vychádzajú z reálnej potreby ľudí, ktorí to dokázali len vďaka svojej húževnatosti a bez výraznej a dlhodobej štátnej či súkromnej podpory.
V odlišnej pozícii sa nachádza kultúrne centrum Banská St a nica v Banskej Štiavnici, ktoré tu v monumentálnej hale a priľahlých priestoroch vlakovej stanice od roku 2009 prevádzkujú ľudia z OZ Štokovec. Ako hovorí jedna zo zakladateliek Zuzana Bodnárová: „… nie sme kultúrnym centrom, v ktorom sa strieda výstava za výstavou, v ktorom každý druhý deň prebieha predstavenie, koncert, diskusia alebo detské dielne, v ktorom sa pracuje s miestnou komunitou. Sme skôr zázemím pre tvorbu a vznik nových diel. Komorná atmosféra a veľmi osobná komunikácia s umelcami patria už dnes jednoznačne k našim prioritám, bonusom a špecifikám.“
Hlavným zameraním Banskej St a nice sú teda rezidenčné pobyty umelcov zo Slovenska a zahraničia, pričom tieto rezidencie ústia často do dlhodobejšej spolupráce s vybranými autormi. Výsledky rezidencií sú publikované formou zinov, artbookov a kvalitných bibliofílií, prezentované sú vo verejnom priestore staničnej haly. Okrem rezidencií sa tu konajú workshopy študentov umeleckých vysokých škôl zo Slovenska a Čiech, sympóziá (ako napr. Áno Lino, špecializované na linorez a linoryt), na Slovensku unikátna rezidencia 6 × 9 (počas ktorej umelec pomaľuje plátno formátu 6 × 9 metrov, zavesené na stene v staničnej hale), prezentácie, občas nejaký koncert, výstava alebo piknik.
Na jeseň roku 2011 sa rozšírili aktivity Banskej St a nice na predaj vlakových lístkov, pričom určitá suma z neho išla na spolufinancovanie programu. Záver roka 2012 však priniesol nepremyslenú redukciu vlakových spojov a tým pádom menej financií a menší počet cestujúcich, ktorí boli vďaka projektom Banskej St a nice konfrontovaní so súčasným umením. Tento rok, okrem svojich dlhodobejších aktivít, plánujú v lete otvoriť malú expozíciu Trate mládeže pod názvom Múzeum Trate mládeže. Banská St a nica je miestom, ktoré nie je zaujímavé len pre samotných umelcov, ale aj pre ľudí, ktorí chcú bližšie spoznať ich prácu a vidieť ju v procese. Do Banskej Štiavnice sa preto oplatí pricestovať vlakom a navštíviť stanicu, ktorá síce leží na okraji mesta, no svojimi aktivitami ďaleko presahuje svoju periférnu polohu.
Program sa však nesústreďuje len na prerobené unimobunky, ktoré voľakedy slúžili ako malé predajne, ale na celý priestor podchodu, jeho steny a vstupné časti, ktoré sú postupne skrášľované umelcami. Dôležitou súčasťou všetkých aktivít Nástupišťa 1-12 je neformálne vzdelávanie detí a mládeže, pričom dôraz je kladený na prácu so študentmi miestnych stredných škôl a gymnázií. Edukačné programy pre deti, ktoré sú mimoriadne dôležité pre pochopenie súčasného umenia, sa pomaly stávajú súčasťou kultúrnych inštitúcií na Slovensku, no špecifikom Nástupišťa 1-12 je práve dlhodobá snaha približovať kultúru aj adolescentom, na ktorých sa často zabúda a ktorí potrebujú podobné impulzy, aby si svoj voľný čas vedeli vyplniť zmysluplnými aktivitami. O vysokom záujme mladých ľudí z Topoľčian a okolia svedčí aj množstvo dobrovoľníkov, ktorí s organizátormi spolupracujú.V podchode pod topoľčianskou autobusovou stanicou funguje od jesene 2011 multimediálny priestor pre súčasnú kultúru s názvom Nástupište 1-12. Denne sa tu presúvajú do/z práce a do/zo škôl stovky ľudí, preto je hlavnou myšlienkou tohto priestoru krátkodobé narušenie každodenného stereo- typu obyvateľov Topoľčian a podnecovanie nečakaných stretnutí náhodný okoloidúcich so súčasnou kultúrou. Za krátky čas si našli už aj stabilných fanúšikov a návštevníkov; uznaniu sa prevádzkovatelia z OZ Nástupište 1-12 tešia nielen doma, ale aj v zahraničí. Program je pestrý a vybrať si môže vskutku každý: výstavy, koncerty, divadlo, performancie, filmové premietania, diskusie, prednášky, workshopy.
V lete tohto roku sa Nástupište 1-12 plánuje ešte viac otvoriť ľuďom, a to doslovne. Pomocou rekonštrukcie priestorov a novým architektonickým rozčlenením steny deliacej galériu a podchod vznikne jednoduché, variabilné a hravé riešenie prepojenia galerijného a verejného priestoru. Vďaka pestrým kultúrnym aktivitám Nástupišťa 1-12 sa vám pokojne môže stať, že pri návšteve Topoľčian sa zo stanice ani nepresuniete do centra, resp. že vaším jediným dôvodom návštevy tohto inak kultúrne podvyživeného mestečka bude práve samotný podchod pod autobusovou stanicou.
Nástupište 1-12, diskusia a prezentácia výtvarníkov k výstave Koniec sveta, foto: archív N1-12;
Banská St a nica v Banskej Štiavnici, Projekt Kríza 2012, Juraj Horváth, Jan Čumlivski, Palo Čejka, Tomáš Klepoch, Svätopluk Mikyta, Eva Maceková, Pavlína Morháčová a Jakub Czyszczoń, foto: archív Banská St a nica.
Stanica Žilina-Záriečie, predstavenie Jorge Dutor & Guillem Mont de Palol: A prečo John Cage? foto: Natália Zajačiková.
Omar Mirza je kurátor Nitrianskej galérie.