Porota Benátskeho bienále udelila najvyššiu cenu Zlatého leva britskému umelcovi žijúcemu v Berlíne Tinovi Sehgalovi za jeho performance Bez názvu predstavenú v rámci sekcie The Encyclopedic Palace kurátorovanej Massimilianom Gionim (1. jún – 24. november 2013) a Angole za najlepší národný pavilón.
Porota v zložení Jessica Morgan, Sofía Hernández Chong Cuy, Francesco Manacorda, Bisi Silva a Ali Subotnick ocenila Seghalovu inováciu a rozširovanie hraníc umeleckého teritória. Sehgal predstavil v centrálnom pavilóne performance, v ktorej si po podlahe synchrónne sa pohybujúca dvojica ľudí jemne pospevovala a beat-boxovala. Rok 2012 bol pre umelca úspešný – na dOCUMENTA 13 bola ocenená jeho performance, a v Turbínovej hale v Tate Modern vystavil dielo These Associations. Zároveň je nominantom na britskú Turner Prize.
Bienálový nováčik – Angola získala cenu za najlepší národný pavilón, kde predstavila fotografa Edsona Chaga s prácou Luanda, Encyclopedic City a skupinovú výstavu pod názvom Angola in Motion. Strieborný lev – cena pre sľubného mladého umelca – bola udelená parížskej umelkyni žijúcej v New Yorku Camille Henrot za jej prácu v oblasti videa.
Pred otvorením Benátskeho bienále vyhlásili i cenu Zlatého leva za celoživotné dielo – získala ju Maria Lassnig a Marisa Merz. Marisa Merz sa narodila v Turíne v roku 1926 a je ústrednou postavou povojnového talianskeho umenia a avantgardného hnutia Arte Povera. Počas celej svojej dlhej kariéry, ktorú odštartovala v 60. rokoch, sa vo svojej tvorbe zaoberala témou vnútorného sveta jednotlivca. V začiatkoch sa venovala soche, kde pracovala s rôznymi priemyselnými materiálmi, ktoré premieňala na organické tvary. Postupne si vytvorila výsostne osobitý jazyk a pracovala v médiu maľby a multimediálnych inštalácií. V roku 2001 získala na 49. Benátskom bienále Zvláštnu cenu poroty, predtým sa bienále zúčastnila ešte v roku 1998, rovnako participovala na výstavách v Tate Modern v Londýne, na documente v Kasseli a v Guggenheime v New Yorku.
Maria Lassnig sa narodila v roku 1919 Kappeli v Rakúsku a jej tvorbe dominuje autoportrét. Autorkina raná tvorba je výrazne expresívna s koreňmi vo figuratívnej tradícii raného 20. storočia. V narábaní s telom zároveň odkazuje k viedenskému akcionizmu. Nedávno sa preslávila autorskou technikou „drastických malieb“. V roku 1980 vystavovala Lassnig na Benátskom bienále v rakúskom pavilóne, zúčastnila sa dvoch ročníkov documenty, 8. Gwangju bienále a ďalších významných skupinových a individuálnych výstav.
FABIO MAURI, Ideologia e natura, 1973, Taliansky pavilón, 55. Benátske Bienále, 2013, courtesy Studio Fabio Mauri, Roma, foto: Sandro Mele;
GIULIO PAOLINI, Quadri di un’esposizione, 2013, kresba ceruzkou a rôzne prvky na stene, biely podstavec, plexisklová nádoba s vygravírovanou kresbou, 36 platničiek plexiskla, courtesy umelec, foto: Roberto Galasso.
TINO SEHGAL s účastníkmi jeho diela These Associations, vybraného pre Turner Prize 2013, foto: Johnny Green.
Redakcia Flash Art International
