Technológie verzus D. I. Y. by

by 11. 10. 2013

PRETRVÁVAJÚCE rozpúšťanie voľného umenia, úžitkového umenia a dizajnu, rovnako ako vymieranie a miznutie manuálnych remeselných techník, ako sme ich poznali v minulosti, reflektuje úzka skupina odborníkov v diskusiách na teoretickej úrovni. Zároveň sa týmito témami zaoberá aj oveľa početnejšia skupina praktizujúcich autorov, ktorých chápanie materiálnej kultúry je sprevádzané trieštením a prelínaním všetkých umeleckých foriem. Tak ako v rôznych výtvarných disciplínach sa tieto princípy často uplatňujú aj v pracovných metódach súčasného autorského šperku.

Dnes sa ako módna záležitosť javia dva princípy – buď pracovať preukázateľne nevyučeným (unskilled) spôsobom, alebo ukázať, že ruka ďaleko predstihuje schopnosti moderných spôsobov tvorenia – digitálnych programov, robotov a počítačom modelovanými procesov. Na jednej strane sa nekontrolovaná (intuitívna) tvorba pohybuje v rovine experimentovania s materiálom, technikou a výslednou formou s dopredu nejasným výsledkom. Naopak, kontrolovaná tvorba predstavuje polohu s jasným cieľom a predvídateľným výsledkom (navrhovanie pomocou 3D programov a realizácia prostredníctvom 3D tlače).V súčasnosti exponenciálne narastá počet umelcov a dizajnérov, ktorí skúmajú možnosti nových technológií, jednak pre zrýchlenie materializovania ich ideí, ale aj pre výsledky, ktoré iným (bežným manuálnym) spôsobom nie je možné dosiahnuť. Využívanie nových technológií tiež napomáha rozvinúť špecifické estetické hodnoty vystihujúce rapídne zrýchlenie života súčasnej spoločnosti. Reprezentantom nástupu moderných technológií v šperkárskej sfére u nás je Matej Bezúch, ktorý CAD/ CAM procesy využíva na realizáciu svojich spoločensko-kritických ideí. Prostredníctvom média šperku vyjadruje kritický názor napríklad na spotrebnú kultúru personifikovanú sieťou veľkoobchodných reťazcov a manipuláciu más reklamným mašírovaním. V sérii Hypermarket vytvára Bezúch vlastnú sieť minimarketov – objektov približujúcich sa masovej produkcii, v ktorých zosmiešňuje výstrednosť obalového priemyslu ako lákadla konzumentov. Originálny šperk paradoxne prezentuje ako produkt za výhodnú cenu a banálny farebný obal povyšuje na estetický atribút šperku. Našu konzumnú spoločnosť využívajúcu internet ako globálny nástroj komunikácie a vzdelávania ironizuje hneď v ďalšej sérii Iná identita. Sofistikované brošne je možné cez USB port napojiť na počítač, čím automaticky ožívajú a odhaľujú svoje posolstvo. Využívajú zdroj prúdu, ktorý v útrobách objektu indikuje svetelný moment. Podľa štruktúry je séria rozdelená do troch skupín: kyberpriestor, internet, chat, ktoré sú vizualizované prostredníctvom textu na „displejoch“. Bezúch tým výstižne ironizuje našu závislosť od internetovej globalizácie a symbolicky vyjadruje prepojenie a hádam aj závislosť človeka od počítača a novodobého digitálneho produktu – internetu. 1 Azda najviac digitálne spracovaným projektom, ktorý reflektuje súčasný svet a realitu vnímanú skrz digitálne médiá, je kolekcia 20. storočie – storočnica šperku. Spôsobom selektívneho výberu prostredníctvom sociálnej siete je anketou anonymne zvolených dvanásť vyobrazení šperkov od svetových autorov. Tie sú následne digitálnym jazykom transformované z 2D a materializované v 3D, čím zažívajú svoju renesanciu, no zároveň tak vznikajú nové autonómne objekty.

Relatívna dostupnosť nových technológií otvára nové dimenzie pre súčasnú tvorbu a jej experimentálne umelecké ciele. Lenže ako dodáva Mònica Gaspar, fascinácia novými nástrojmi tvorenia je citeľne väčšia ako ich hlbšie pochopenie a umelci či dizajnéri sa zameriavajú na samotné osvojenie si nových počítačových zručností, ktoré im v podstate dovoľujú doposiaľ stále limitovaný repertoár efektov a výsledkov. 2 Druhá skupina autorov zas s materiálmi narába spontánne. Táto tvorivá schopnosť si nárokuje priamočiary a rýchly prístup. Takto napríklad pracuje šperkárka Lisa Walker, ktorej tvorbu charakterizuje „punkový“ spôsob (DIY). 3 Úmyselne vytvára ready-made šperky z nájdených či odpadových materiálov, pričom kreatívne mixuje tzv. rýchle technologické postupy ako spájanie páskou, lepenie, viazanie a šitie. 4 Túto súčasnú stratégiu, osvojenú umelcami skúmajúcimi možnosti ready-made, DIY a „kalkulovaného neporiadku“ (calculated sloppiness), ktorí preferujú bezprostrednú tvorbu i jej výsledky, nazýva Mònica Gaspar „divoké skratky“ (wild shortcuts). 5 Ich tvorivý proces experimentovania s estetikou a aktuálnymi možnosťami rýchlej výroby dáva vzniknúť voľným, hravým a sviežim objektom, ktoré stoja na opačnom konci predmetového sveta po formálnej aj významovej stránke. Podobne k tvorbe pristupuje Radka Kovačíková, ktorej pracovné postupy možno označiť pojmom „intuitívna kreativita“. Revízia škatúľ s rôznymi materiálmi a modelmi, ktoré sa za niekoľko rokov nahromadili v jej ateliéri, ju vyprovokovala k vytvoreniu kolekcie Re-felt. Kolážové šperky vytvára kombináciou surových materiálov a ready-madeov na čisto vizuálnej a impresívnej báze. Zároveň sú vyčistené od predchádzajúcich konceptov, autorka pracuje len s náznakom z istej nostalgie, ktorú v nej predmety a materiály evokujú. Dizajn jednotlivých šperkov je prostredníctvom materiálov spojený s konkrétnymi situáciami, spomienkami a príbehmi, avšak kreatívny proces je riadený čisto intuitívnymi procesmi. Rada kombinuje vysoké (rýdze zlato) a nízke materiály (toaletný papier), mixuje pracovné postupy a proces tvorenia je pre ňu rovnako dôležitý ako jeho výsledok.

Hoci sa dnes pozornosť tvorcov sústreďuje predovšetkým na možnosti reprodukcie a sériovej výroby (tendencia inklinujúca k dizajnu), ručne vytvorené dielo ani prinajmenšom nestráca na význame, originálny solitér je stále vysoko hodnoteným a žiadaným artiklom. Napríklad Gabi Dewald 6 tvrdí, že paralelne s miznúcimi či fúzujúcimi disciplínami úžitkového umenia je v každodennom živote badateľné aj vytrácanie ručne vyrobených objektov a rovnako aj zručností potrebných na ich vytvorenie. Dnes môže byť takmer všetko dizajnované a produkované umelo, priemysel dokonca hľadá možnosti simulovať na produktoch tzv. dotyk tvorcovej ruky vytváraním zámerných nepravidelností, aby ich urobili „živšími“. A ak je toto kultúrny zámer ľudstva, zručnosť ľudskej ruky sa skutočne vytratí. Zostane však prinajmenšom ľudská túžba „robiť dokonalé veci“ a tá prinesie nové zručnosti. Ľudia sa zdokonaľujú v počítačových znalostiach, spoločnosť všetko navrhuje, vyvíja a zdokonaľuje v CAD programoch, preto sa môže zdať zbytočné vyrábať niečo ručne, ak môže veľmi podobný výsledok vyprodukovať stroj.

Ručná práca je viac ako len nemoderný spôsob tvorby, ktorý bol nahradený mechanizovanou produkciou, je kreatívnym procesom, ktorý ponúka univerzálny štandard posudzovania objektov i samotnej práce. A ako dodáva Howard Rissati, 8 proces naviazaný na ručné spracovanie materiálu je dostupný pre všetkých, je chápaný z ľudskej perspektívy a v ľudských termínoch, ktoré nie sú obmedzené kultúrnymi, sociálnymi, priestorovými a časovými horizontmi.

Text vznikol ako súčasť štúdie Materiálna kultúra objektov: Problematika identity a významu v úžitkových disciplínach, ktorá je výsledkom výskumnej úlohy realizovanej v sekcii Centra výskumu Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a vyšla v roku 2012. ISBN 978-80-89259-59-5

2 GASPAR, M. Out of control (almost). In Dewald, G. (ed.) Think tank. Speed. Gmunden: Think Tanke. VI, 2009, s. 30 – 31.1 HRIEŠIK NEPŠINSKÁ, M. Odhalenie identity Mateja Bezúcha. In Designum 2/2007, s. 14 – 15.

3 Urob si sám (DIY) je priama metóda tvorby transformáciou dostupných materiálov a polotovarov. Termín „do-it-yourself“ sa bežne používa od polovice 20. storočia v zmysle amatérskeho (resp. poloprofesionálneho a profesionálneho) domáceho majstrovania a rôznych drobných remeselných a stavebných činností. Následne sa termín DIY ako pojem rozšíril na širokú škálu zručností počínajúc hudbou, výtvarným umením, internetom a pod. DIY dizajn umožňuje nazerať na hmotnú kultúru z iného uhla a poukazuje na možnosti ďalšieho použitia nielen spotrebného tovaru.

4 „Niekedy sa veci nepodaria, ale Lisa Walker týchto ‚bastardov‛ recykluje vo svojich šperkoch.“ Zásluhou tohto bombardovania obrazmi, inšpiráciami a ideami sa práca Lisy Walker stáva odvážnejšou, zaujímavejšou a neobyčajnou. DE BESTEN, L. Fragments. In Dewald, G. (ed.) Think tank. Speed. Gmunden: Think Tank e. VI, 2009, s. 16 – 17.

5 GASPAR, M. Out of control (almost). In Dewald, G. (ed.) Think tank. Speed. Gmunden: Think Tank e. VI, 2009, s. 30 – 31.

7 DEWALD, G. Out of fashion, out of need, out of time. In Dewald, G. (ed.) Think tank. Skill. Gmunden: Think Tank e. V, 2008, s. 25 – 26.

8 RISATTI, H. A Theory of Craft: Function and Aesthetic Expression. Chapel Hill: The University of North Carolina Press, 2007, s. 196.

MATEJ BEZÚCH, Iná identita, 2006, striebro, zrkadlo, sklo, elektronika a kompozity.

RADKA KOVAČÍKOVÁ, Re-felt, 2009, mixed media, farbenie. Foto: archív autorov.

MATEJ BEZÚCH, Hypermarket, 2005, kompozitný laminát, striebro, oceľ, CAD/CAM.

RADKA KOVAČÍKOVÁ, Re-felt, 2009, mixed media, farbenie. Foto: archív autorov.

Mária Hriešik Nepšinská je dizajnérka a teoretička dizajnu, pôsobí v Slovenskom centre dizajnu v Bratislave.

More stories by

Maria Hriešik Nepšinská