V Galérii Hit prebehla v dňoch 18. 10. – 28. 11. 2013 výstava najnovších diel výtvarníčky Ilony Németh. Autorka sa v rámci svojej výstavnej prezentácie ocitla na „domácej pôde“, v galérii sídliacej v priestoroch VŠVU v Bratislave, kde pedagogicky pôsobí ako vedúca Ateliéru IN Katedry intermédií a multimédií.
Videoinštalácia Veľké Slemence/Hranica (2013) odkrývala príbeh rodiny, do ktorej života zasiahlo rozdelenie pohraničnej obce hranicou v roku 1946 na československú a sovietsku časť. Prostredníctvom spomienok, výpovedí a osobnej fotodokumentácie aktérov videa zviditeľňuje Németh nielen závažné historické udalosti, ale predovšetkým ľudské osudy poznačené svojvoľnými politickými rozhodnutiami. Video reflektujesituáciu v obci až do dnešných dní, keď schengenská hranica nanovo „násilne“ člení kultúrnymi i rodinnými väzbami prepojený priestor. Inštaláciu dopĺňa miska ukrajinských sladkostí, ktoré sa spolu s lacným alkoholom a cigaretami, stali žiadanou komoditou a motiváciou k „nákupnej turistike“ pre dnešných obyvateľov Veľkých Slemeniec.
V druhej miestnosti galérie bol prezentovaný videozáznam z priestorovej inštalácie Hmla (2013), realizovanej 27. septembra na Námestí slobody v Bratislave ako súčasť projektu Bod 0. V nej Németh v skorých ranných hodinách „zahalila“ priestor námestia do umelo vytvorenej hmly. Jednoznačne čitateľný odkaz efemérnej premeny vo vzťahu k ideologicky a politicky zaťaženému miestu akcentuje nutnosť transformácie, revitalizácie a citlivého dotvorenia mestského priestoru, ako aj potrebu vyrovnania sa s minulosťou. Motív hmly, zahalenia a postupného rozplynutia evokuje premeny funkcií a využitia daného miesta.
Ústrednou prácou v tretej miestnosti je interaktívna videoinštalácia Zsófia Meller (2012). Video zachytáva maďarskú filozofku Ágnes Heller, ktorá spomína na svoju starú mamu Zsófiu.Obsahom spomienok e predovšetkým jej výrazná individualita, pocit slobody a schopnosť „prerásť“ hranice (ženskej) roly, ktorá bola začiatkom 20. storočia prísne zadefinovaná. Rozhovor je živou, zanietenou výpoveďou o nutnosti narúšať konvencie a normy, pokiaľ sú v rozpore s morálnou a intelektuálnou citlivosťou. Je svedectvom proti nekriticky prijímaným zažitým stereotypom. Video dopĺňala inštalácia skleneného paravánu a stoličky. Pri posadení sa návštevníka pred video sa prostredníctvom spínača paraván „zahmlil“ a znemožnil mu videnie. Motív znejasnenia, zneviditeľnenia, „cenzúry“, je v súvislosti s obsahovou výpoveďou videa evokáciou postoja laxnosti, „zatváraním očí“ pred situáciami, ktoré sú ešte i dnes príčinou diskriminácie na základe rodovej či národnostnej príslušnosti.
ILONA NÉMETH, Hmla 2013, spolupráca vo videu: Martina Slováková, performance realizovaná spolu s Verejným podstavcom, foto: Boris Sirka
Ján Kralovič
