Výstava tvorby Lucie Nimcovej, ktorá sa konala v novembri 2013 v galérii Krokus v Bratislave, v mnohom prekvapila. Autorka, známa ironickými fotografickými sondami do problematickej spoločensko-politickej reality, stíšila tón a introspektívne sa obrátila do svojho súkromného sveta. Tento obrat súvisí i so zmenou v Nimcovej živote, lebo sa stala matkou, a táto skutočnosť sa odrazila i na koncepcii nových diel: Animal Imago je autorskou knihou určenou pre deti. Zachytáva zvieratá z rôznych kontinentov v rôznych vzťahoch k človeku, ktorého prítomnosť je zrejmá vďaka bizarným situáciám, v ktorých sa zvieratá ocitajú. V knihe cítiť klasickú Nimcovej humorno-absurdnú linku. Kniha je bez textu, čo je výsledkom jej zamerania na deti, ako aj výskumu nepočujúcej komunity keďže komunikuje takmer výlučne cez obraz. Výstava vznikla ako reakcia na bytový priestor galérie, ktorý umelkyni pripomínal štúdio, kde pracuje. I preto vsadila na komorný charakter prezentácie, avšak bohatej na rôzne nosné línie. Rôzne koláže, fotografie blízkych, poznámky umelkyňa integrovala nielen do výstavného priestoru, ale aj do kancelárie galérie. Koncentrovala tu artefakty, ktoré sa nezmestili do knihy alebo ktoré sú vedľajším produktom iných diel, čím poskytla zaujímavý vhľad do svojich pracovných postupov.
Zaujímavý bol moment mimikry, plynulého prechádzania zo súkromnej sféry dokumentácie svojej rodiny do verejnej prezentácie diel, ako aj splynutie pracovne galérie s výstavným priestorom.
Ďalšou z nosných línií výstavy je séria koláží zaoberajúcich sa špecifikamia humornými klišé média fotografie. Zvolila techniku zápiskových koláží, ktoré prexeroxovala. Pri pohľade na ne príde divákovi na um dielo V tieni fotografie Magdy Stanovej (pracuje na ňom od roku 2007), ktorá sa tejto téme venuje s omnoho väčším ponorom. Zaujímavejším bodom výstavy, výstižná interpretácia témy „hluchých miest“, bola prezentácia videa, v ktorom autorka vyspovedala umelcov – aktivistov z iniciatívy Verejný podstavec. Pojednávalo o hluchých miestach v bratislavskom verejnom priestranstve, od Námestia Slobody (v blízkosti ktorého galéria sídli) až po bizarnú Kulichovu sochu Svätopluka na Bratislavskom hrade. Videoprojekciu dopĺňali dobové spisy – pôvodné návrhy realizácie námestia Slobody s pomníkom Klementa Gottwalda a fontánou Družby. Autorka bezradné výpovede umelcov z Verejného podstavca podčiarkla printom nalepeným na stenu galérie, zachytávajúcim ženu s nákupom obkľúčenú mlákou na nerovnom chodníku, ktorá tvorila metaforu k danému stavu.
LUCIA NIMCOVÁ, Blind Spots, 2013, záber z inštalácie v Krokus Galérii, foto: Roman Babjak
Lýdia Pribišová
