Termín sociálny dizajn sa už naplno etabloval v kontexte dizajnu a celkom prirodzene preniká i do oblasti súčasného vizuálneho umenia. Obrovský potenciál vizuálnej komunikácie v zmysle nápravy spoločenských pomerov sa v československom prostredí síce objavil už v medzivojnových rokoch (Družstevní práce, Krásná jizba), ale navzdory týmto pomerne hlboko zakoreneným kontextom je pre súčasnú českú umeleckú scénu, žiaľ, príznačné, že sa sociálne angažované umenie stigmatizuje a prijíma stále s rozpakmi.
Na výstave Sociální design (17. 10. – 20. 11. 2013) sú zastúpené diela, ktoré majú ambíciu tento termín rozkmitať a rozprestrieť do viacerých obsahových alternatív. Balansujú medzi úžitkovou formou a voľnou umeleckou tvorbou, preberajú mimikry stratégií funkčného dizajnu, ale zároveň si voči nemu zachovávajú dištanc. Je tu preto často zreteľný rozpor medzi fatálnym zlyhávaním spoločenských, politických, ekologických či kultúrnych mechanizmov skúmanej lokality a kreatívnou estetizáciou výslednej formy (Pavel Kopřiva, Michal Moravčík a Jana Kapelová, Mona Vatamanu a Florin Tudor).
Proces recyklácie je v niektorých dielach uchopený ako rehabilitácia ne-hodnoty, ako možná cesta ku kvalitnejšiemu životu človeka na Zemi (Antal Lakner, Antoine Renard). Ako jedno z najzásadnejších tematických zázemí sa tu javí rozpor medzi ideologickým rámcom, v ktorom umelci vyrastali, a situáciou po porevolučnej politickej transformácii. Zmeny dobového vkusu či prevládajúceho komunikačného modelu v medzigeneračných vzťahoch iniciujú v mnohých prípadoch potrebu vizualizovať tento fenomén a kriticky, alebo naopak – s určitým nostalgickým nánosom, intervenovať do verejného priestoru v podobe pseudo-dizajnérskych kreatívnych modelov (Isa Rosenberger, SofieThorsen,Mjölk, Moira Zoitl).
Táto výstava predkladá vzorkovnicu prevažne participatívnych a intervenčných stratégií, kde umelci v pozícii sociálnych dizajnérov hľadajú možnosti, ako môžu daný kontext reflektovať, modulovať a pretvárať, avšak s prísnym referenčným vzťahom k danej lokalite. Určitá ľudská zodpovednosť a značný etický rádius sú veľmi príjemnou a prirodzenou nadstavbou takýchto počinov.
ANTOINE RENARD, Nové vzorky podobné Zemi, 2013, instalace, variabilní rozměry; MOIRA ZOITL, Rámcově/anti-autoritářsky, 2013, instalace, variabilní rozměry.
Foto: Martin Polák
Anna Vartecká
