Galéria SPACE, založená Jurajom Čarným po vyše desiatich rokoch, počas ktorých sa pre rôzne patálie, čo sa jej dotkli, niekoľkokrát sťahovala a napokon prerušila svoju činnosť, teraz funguje v upravenom lodnom kontajneri, navrhnutom architektonickým ateliérom Olivera Kleinerta. Nový formát v sebe spája vlastnosti kamenného priestoru, window gallery a mobilnej bunky schopnej premiestňovať sa v priestore (mesta) a site specificnaň reagovať.
V tejto podobe zahájil SPACE svoju činnosť na Pohode, kde Peter Barényi v inštalácii Dust – black baloons pripravil pre radostného návštevníka hudobného festivalu situáciu dezorientácie, stiesnenosti či strachu, prameniacu zo zážitku prechádzania masou čiernych balónov, ktorými autor naplnil kontajner, kde bolo možné tmu „nielen vidieť, ale aj počuť a dotknúť sa jej“ (Barényi).
Po festivale sa galéria premiestnila k Dunaju, na umelú pláž, nesúcu názov produktu telefonického operátora. Ilona Németh tu predstavila diela Pax Nexus Salvus (2005) a MALM-in (2008): skriňa ako spovednica, komoda ako kľačadlo, doplnené fiktívnymi ponukovými letákmi – všetko v layoute IKEA. Diela reflektujúce intímne i socio-manipulatívne podoby viery a cirkevnej prevádzky ako dômyselného marketingu a naopak – trhu ako nového náboženstva – niekedy doslova iritovali návštevníkov pláže. Inokedy ich pre povrchný pohľad a nezistený rozdiel od komerčných produktov prehliadali. Niektorým návštevníkom, očakávajúcim skôr akciovú ponuku nábytku, sa umenie bezprostredne ponúknuté na recepciu dokonca javilo ako čosi nepatričné, pritom všadeprítomný smog reklamy a marketingových manipulácii vnímali ako prirodzenosť.
Ostatnou výstavou v galérii SPACE, tentokrát neďaleko bratislavského Starého mosta, bola expozícia Miracle poľského výtvarníka Igora Przybylského, ktorý prezentoval manipulované fotografie a video dotýkajúce sa fenoménu dopravy. Reagoval tak na konkrétne prostredia a situácie, v ktorých sa počas rezidenčného pobytu na Slovensku ocitol a ktoré dotváral svojou fikciou: po Starom moste nechal prejsť vlak, dedina Cífer sa zrazu volala Lucífer, grafitmi posprejovaný vagón sa stal nekonečne dlhý.Na rovnakom mieste predstavila neskôr pod názvom Dovolenkovo turistický výber diel (najmä zo série Travel Guide, 2008) Magda Stanová. V jednoduchých, výrazovo až milo detsky pôsobiacich (nie však banálnych) kresbách, fotografiách, textových komentároch a videu ponúkla (dô)vtipné subjektívne reflexieturizmu,cestovania, nomádstva. V inej nevystavenej práci Things That Always Work zo série Algorythms in Art (2010) Stanová okrem iného vtipne uvádza: „nice handwriting“ – a je to pravda.
Bohužiaľ, počas výstavy niekto zámerne poškodil elektrický kábel galérie, takže niekoľko dní bola výstava bez videa, a večer aj bez svetla. Škoda. SPACE plní totiž, okrem iného, dôležitú úlohu „umeleckej osvety“ takpovediac priamo in situ – medzi ľuďmi, vo verejnom priestore. Za ľuďmi, ktorí bežne za súčasným umením nechodia, prišla galéria sama a mnohých potešila, či im dokonca otvorila predsudkami zalepené oči.
Ľuboš Lehocký
