Juraj Gábor by

by 24. 6. 2014

NAPRIEK TOMU, že Juraj Gábor (1985) patrí k najmladšej generácii vizuálnych umelcov na slovenskej scéne, je možné v jeho konzistentne rozvíjanej tvorbe vysledovať ťažiskové body záujmu a charakteristické črty. Začiatky autorovej práce s videom sú spojené so študijným pobytom v estónskom Talline (2008), kde vznikali prvé videozáznamy – skice predznamenávajúce systematické používania tohto média. Gábor nakrúcal morský príliv a odliv, i snehovú búrku v extrémnych podmienkach. Už v týchto raných prácach sa objavuje preňho typické spájanie fyzického výkonu dlhodobého vystavenia tela nepriaznivým poveternostným podmienkam so zaznamenávaním vnímaného rámca reality. Tieto digitálne videá sú i vedomým nadviazaním dialógu s historickou krajinomaľbou majstrov obdobia romantizmu.

Obdobné princípy uplatnil počas rezidenčného pobytu v Banskej St a nici Contemporary (2011), kde sa zameral na zber „živých“ obrazov, ktorý spočíval v dlhotrvajúcom nehybnom pozorovaní a zároveň sústredenom obrazovom zaznamenávaní vybraného výseku krajiny. Videosnímanie ako priama súčasť neopakovateľnej akcie sa zároveň stalo i jej dokumentačným prostriedkom. O jeho zotrvávaní a pôsobení v krajine svedčí iba sériová videodokumentácia na mini DV kazetách s kapacitou 60 minút, čo bol autorom akceptovaný technický limit pre maximálnu dĺžku jednotlivého záberu.

Druhým spôsobom pozorovania krajiny a „poľovania na obrazy“ bolo vytvorenie a exteriérové osadenie „MLO“ („Malý Levitujúci Objekt“ – autorský termín Juraja Gábora), ktorý autorovi umožnil koncentrované získavanie obrazov a poskytoval telu elementárnu ochranu pred nepriazňou počasia. Výrez krajinnej scenérie bol snímaný v rôznych podmienkach a pri ich zmenách: objektívnych (počasie, svetelné podmienky) a subjektívnych (zmeny osobného rozpoloženia recipienta). Výsledkom oboch spomínaných prístupov k získavaniu obrazového materiálu je budovanie vizuálnej databázy Otvorenej obrazovej galérie. Kondenzáciou prchavých okamihov autorského vnímania obrazu krajiny do časových schránok (mini DV kazety) vznikol depozit, s ktorým Juraj Gábor ďalej pracuje.

Na kontinuálne rozvíjaný projekt nadviazal autor na rezidenčnom pobyte v Južnej Kórei (2013), počas ktorého získala jeho tvorba silné impulzy z tradície ázijskej krajinomaľby s jej kompozičnými i svetelnými špecifikami. Časový limit záznamu 60 minút ostal zachovaný a bol venovaný procesu postupného stmievania v závere dňa. Fond Otvorenej obrazovej galérie sa obohatil o meditačne pôsobiace obrazy komponované i do vertikálneho formátu s posunom k abstrakcii.

Analýza procesu tvorby je pre Juraja Gábora rovnako dôležitá ako jej výsledok. K svojim záznamom a zhromaždenému archívu sa opätovne vracia, znova ich premýšľa a prehodnocuje. Jeho tvorbu charakterizuje trpezlivá dlhodobá kontinuálna práca na rozvíjaní tvorivých stratégií, ktoré sú v ustavičnom procese podrobované autorskej reflexii. Vo svojich prácach tematizuje zachytenie plynutia času a uchovanie prchavosti spomienok. Pomocou vytvárania časových konzerv, pamäťových stôp či čiernych skriniek ojedinelých situácií, kladie otázky o vierohodnosti a možnostiach média. Skúma jeho limity pri sprostredkovaní subjektívneho fyzického zážitku. Pomocou galerijných prezentácií vytvára nové situácie v odlišnom prostredí a upriamuje pozornosť na dôležitosť vnímania kontextu, v ktorom sa dielo a jeho recipient vždy znova objavujú. Práve zdanlivú triviálnosť tohto faktu autor problematizuje a podrobuje analýze.

JURAJ GÁBOR, Skicovanie, 2013, archív autora;

Malý levitujúci objekt Edmund, 2012, archív OZ Štokovec;

Otvorená obrazová galéria, 2013, tuš na papieri, archív autora.

Peter Megyeši je doktorand na Katedre dejín a teórie umenia Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.

More stories by

Peter Megyeši