Medzinárodná výstava Privátny nacionalizmus zameraná na región východnej Európy je aktuálnym gestom v pravý čas. Ide o putovný projekt, ktorý bol dosiaľ prezentovaný v Českej republike a na Slovensku, a pokračuje do Maďarska a Nemecka. Výstava si zobrala na mušku tému, ktorá v spoločnosti a v politických diskusiách momentálne silno rezonuje. Ak chápeme umenie ako odraz spoločenského diania, nie je táto výstava ani tak jeho ilustráciou, ako skôr varovaním. Diela umelcov a umelkýň vystavené v košickej verzii výstavy boli zoskupené na základe kurátorského výberu (Ilona Németh, József R. Juhász, Michal Štofa) a zaoberali sa škálou problémov súvisiacich s nacionalizmom, rasizmom či xenofóbiou. Na košickej výstave prevažovali umelci a umelkyne zo Slovenska a Maďarska, čo je samo osebe signálom pre politickú reprezentáciu oboch krajín. Deklarovaným zámerom výstavy bolo pátrať po zárodkoch „privátneho nacionalizmu“, teda podľa kurátorského tímu akéhosi vnútorného presvedčenia o vlastnej národnej/etnickej nadradenosti. Medzi národnou hrdosťou a latentnou xenofóbiou je určite veľmi tenká hranica, no výstava pozitívnu stránku národnej identity vôbec neskúmala. Bola preto skôr určená širokému publiku, ktoré si nebezpečných dôsledkov národných heroických rozprávaní nie je vedomé. Do košickej Kunsthalle však takéto publikum cestu, bohužiaľ, zväčša nenašlo. Pre poučené publikum to bola skôr rekapitulácia diel autorov/iek, ktorí (okrem niekoľkých výnimiek) s problematizáciou národnej identity a jej oficiálnej podoby dlhodobo pracujú. Presah do verejnej diskusie zabezpečila výstave diskusia o diele Dalibora Baču. Bača umiestnil českú vlajku ako rohožku za vchod, pričom skúmal najmä reakciu publika a verejný vzťah k vlajkám. Populistické narábanie s dianím zo strany niektorých komentátorov zabezpečilo početné negatívne reakcie. Dielo vzbudilo dokonca reakciu na štátnej úrovni: veľvyslankyňa ČR Livia Klausová intervenovala medzi iným aj na Ministerstve kultúry SR, ktoré výstavu podporilo. Veľmi účinný a neverejný útok na umeleckú slobodu sa tak odohral v zóne financovania kultúry, pričom odkazom bolo varovanie: kritické diela nebudú platené z verejných zdrojov, pretože štátnym záujmom nie je diskusia, ale konformita. Vo vytvorenom mediálnom priestore mohlo následne odznieť niekoľko základných argumentov o dôležitosti kritického vnímania nacionalizmu v súvislosti s výstavou. Kauza potvrdila, že umelecké diela dokážu fungovať ako podnecovateľ spoločenských diskusií. Pri politicky zameraných výstavách je okrem samotnej inštalácie a výberu diel veľmi dôležitá aj komunikačná, mediálna línia, nakoľko práve tá dokáže diela posunúť za múry galérie.
DALIBOR BAČA, CZ_SK_HU_DE_PL, 2014, 600 × 140 cm, inštalácia, foto: Boris Vajtovič
Lenka Kukurová
