Nielen svojou druhou veľkou samostatnou výstavou v priebehu len o čosi viac ako jedného roka Uri Aran poskytol dostatok dôkazov, ktoré potvrdzujú, prečo bolo jeho dielo tak vhodne vybrané v rámci témy „Encyklopedický palác“ na Bienále v Benátkach 2013. Jeho tendencia experimentovať s veľkým počtom médií naraz nie je ani tak výsledkom jeho technickej všestrannosti, ako jediným možným spôsobom zachytenia enormného rozsahu ním vytváraných odkazov. Ponúka tak súbor obrazov a objektov, ktoré výrazne vychádzajú z konceptu asociácie, čím diváka núti reflektovať mentálnu encyklopédiu, ktorú si každý z nás nosí v sebe a poukazuje na to, ako táto reflexia dokáže vytvárať nečakané príbehy v závislosti od faktorov, akými sú pamäť či kontextualizácia. Aj keď tento princíp nie je v umení ani zďaleka novinkou, Uri Aran ho cielene stavia do popredia s úmyslom zamerať sa na systém kategorizácie, ktorý si ľudia zvyčajne vytvárajú ako reakciu na možnosti a obmedzenia nastavené pevne danou štruktúrou. A sú to práve tieto organizačné procesy vychádzajúce z pocitov úzkosti a kontroly, s ktorými sa umelec potýka pri výzve popasovať sa s výstavným priestorom. To sa samo osebe stáva hlavným vstupným bodom do vesmíru, ktorý – aj napriek tomu, že je nám tak málo známy – má pre nás svoju vlastnú logiku, až príliš nedobytnú priamočiarou empatiou.
Výstava O päť minút neskôr (Five Minutes Later) v londýnskej South London Gallery je výsledkom autorovej trojmesačnej stáže v tejto inštitúcii. Jej stredobodom je video, ktoré je čiastočne natočené v apartmáne galérie – je cestou do sveta neočakávaného, kde sú obrazy vlastných kresieb Uriho Arana striedané s archívnymi zábermi baletu, digitálnym animáciami a zábermi muža zdanlivo sa venujúcemu akejsi meditácii či sebaspytovaniu sa. Hudba podporuje túto domácu drámu, no hercov prejav je takmer až príliš mechanický, čo vytvára pochybnosti o pravdivosti tohto okamihu. Rovnako je skupina šiestich zväčšených portrétov na stene okato nápadná vďaka neočakávanej prítomnosti psa a koňa. Aj napriek pokušeniu vnímať ho ako vyjadrenie na tému práv zvierat, ak toto dielo vnímame vo vzťahu k zvyšku výstavy, naznačuje hlbšiu mieru dvojzmyselnosti, ktorá spochybňuje samotnú ideu symbolizmu a celkovo tak podporuje Uri Aranov projekt.
URI ARAN, pohľad do inštalácie: Päť minút skôr, galéria South London Gallery, Londýn, 2013, s láskavým dovolením: autor; galéria mother’s tankstation, Dublin; galéria Gavin Brown’s enterprise, New York; a galéria Sadie Coles HQ, Londýn, foto: Andy Keate.
Michele Robecchi
Courtesy Flash Art International.
