ZUZANA HRUŠKOVÁ JE zaujímavá postava, excentrická nebojácna žena-umelkyňa, ktorá sa po dlhoročnom pôsobení v Newcastle upon Tyne vrátila na Slovensko, do rodného Ružomberku. Do Anglicka odišla v roku 2001 na klasický študijný pobyt, na diaľku absolvovala štúdium v ateliéri Daniela Fischera. Pôvodne z dôvodov získania prostriedkov na živobytie, neskôr i s umeleckým zámerom, tlmočila pre českú a slovenskú rómsku komunitu, ktorá v Anglicku v tom čase vo viacerých vlnách expandovala. Sprevádzala Rómov v komplikovaných životných situáciách, pri pohreboch, pôrodoch, v nemocnici, vo väzení, na súdoch… Pomaly prenikala do ich života, fotila potajme (ľudia o tom vedeli, ale agentúra nie), natáčala skrytou kamerou. Postupne si získala ich dôveru a rešpekt, stala sa dvornou dokumentaristkou rodinných udalostí. V roku 2005 vzniklo jej video Gift, autentický záznam z pohrebu rómskej barónky Anny Cinovej, ktorý bol venovaný rodine zosnulej v Čechách, ktorá sa na pohreb v Anglicku nemohla dostaviť. Neskôr nasledovali videá ako Hankovci 50 a Vianoce s Irenou, i v tých vystupuje spolu s účastníkmi samotná autorka.
Jej prvá anglická fotografická výstava sprevádzaná videom Status 03 (2003), ktorá zachytávala imigrantov v čakárni, bola príznačne inštalovaná v priestoroch Utečeneckého centra severného Anglicka v Newcastle. Nomádska instantnosť, dráma nútenej imigrácie bola základom i pre vytvorenie diela v IG Bildende Kunst Gallery a pre časopis Die Bunte Zeitung vo Viedni (2004), ktorým bola tableta Emigra, prototyp virtuálnej emigrácie. Po užití tablety emigrant utlmene zaspí a sníva sa mu o cestovaní/emigrácii. Osobitý je i videoportrét mladého cirkusového akrobata, Octavian Gabriel (2008), ktorý je akýmsi promo jeho akrobatických schopností, ako aj osobnou výpoveďou o osamotení, odcudzení a sociálnom vyčlenení.
Zuzana Hrušková založila v roku 2012 pre rómsku komunitu v Newcastle neziskovú organizáciu Daily Dzessika, ktorá vydávala časopis Teen Sun. Tu mladé Rómky spolu s umelkyňou písali príspevky, uverejňovali a vyberali témy, opierajúc sa o ľudové vedomosti a záujmy členov komunity, predovšetkým žien a detí. Platforma novín upevňovala členom komunity pocit spolupatričnosti a hrdosti na svoje korene. Mnohé rómske teenagerky žijúce v Anglicku v súčasnosti zapierajú svoj rómsky pôvod; prostredníctvom periodika však získavali sebavedomie, publikovali svoje básne, spolupracovali so školami, s univerzitou v Newcastle. Zuzana Hrušková o sebe tvrdí, že i ona je „neinštitucio-nálny tvor“, že sa všetkému, čo potrebovala, naučila inštinktívne sama. K podobným postupom vedie i mladé Rómky. Prácu predstavila v Galérii 8 v Budapešti, ktorá sa zameriava na súčasné rómske umenie.
Jeden z posledných projektov, ktorý vytvorila spoločne s Marekom Šulíkom na objednávku agentúry ISIS, je projekt Homelands (2011–2013). Umelci pracovali s česko-slovenskou rómskou komunitou usadenou v severovýchodnom Anglicku. Pripravili spolu s rodinami dojímavé audiovizuálne listy, záznamy komunikácie prostredníctvom osobne doručených videospráv medzi členmi rodín v domovskej krajine a emigrantov. Dielo bolo prezentované v komunitnom centre, spoločne s autentickou replikou rómskej izby, ktorá vznikla ako konsenzus umelcov s rómskymi spolupracovníkmi.
V súčasnosti, od konca mája do polovice júla, Zuzana Hrušková vystavuje s Marekom Šulíkom na spoločnej výstave Obyčajné fikcie v Galérii Ľ. Fullu v Ružomberku. V tomto poslednom projekte sa odklonila od rómskej problematiky, siahla viac do svojej osobnej histórie. Metódou podobnou kriminalistickej expertíze sa vracia do oravského bytu, kde vyrástla. Presvedčila súčasných obyvateľov, aby ju previedli svojím príbytkom, pričom Zuzana hľadala a nachádzala stopy svojej rodinnej histórie: zvyšky tapety, starú stoličku. Vo videu Výpadok elektriny (2013) autorka stúpa na siedme poschodie po schodoch v paneláku za tajuplnej atmosféry, občas vypadne elektrina. Autentický je jej strach, srdce bijúce v krku cítiť pri zakrádaní smerom nahor po nehostinnom schodisku. Video sprevádza séria fotografií Návštevník (2003–2013), ktoré zachytávajú situácie v byte v Ružomberku a interakciu s jeho aktuálnymi užívateľmi, rodičmi. Vystavuje i texty o tom, ako dané miesta vyzerali v minulosti, a konfrontuje ich s aktuálnym stavom; súčasní obyvatelia vytvorili veľmi podobné dispozície priestorov. Zábery pripomínajú miesta činu v detektívke. Vo viacerých prácach postupuje ako forenzná antropologička, hľadá stopy biologického materiálu, pozostatkov ľudskej prítomnosti, následne sa zaoberá identifikáciou jedinca. Hrušková sa občas tajomne zjavuje, vynára vo svojich krátkych filmoch, jej práce bývajú kolektívnym dielom, občas dá do ruky kameru niektorej z postáv vystupujúcich vo videu a nenápadne sa zamieša do davu komparzistov.
Zuzaninou najsilnejšou stránkou je podľa môjho názoru veľmi citlivá a autentická práca s rómskou komunitou. Budeme jej držať palce, aby túto líniu tvorby nasledovala i po návrate na Slovensko.
Zuzana Hrušková sa narodila v Trstenej. Momentálne pôsobí v Ružomberku. Vybrané výstavy: 2014 Ordinary Fictions (s Marekom Šulíkom), Galéria Ľudovíta Fullu, Ružomberok; 2013 Superwomen, Gallery 8, Budapešť; 2011 So Whats Different Today?, Globe Gallery, Newcastle upon Tyne / UK; 2006 You Shall Know Our Velocity, Baltic Centre For Contemporary Art, Gateshead, 2004 Exile, Open Gallery, Bratislava; 2004, Interventions Against Racism, IG Bildende Kunst Gallery & Magazine Die Bunte Zeitung, Viedeň.
Power Cut, fotografický záznam bytu na Orave, 2013;
ZUZANA HRUŠKOVÁ, The Gift, video, 2005;
Octavian Gabriel, súkromný fotoalbum, 2005.
Vianoce s Irenou, fotografický záznam z filmovania, 2009. Foto: archív autorky.
Lýdia Pribišová je kurátorka a teoretička umenia. Je redaktorkou Flash Art Czech and Slovak edition.
