Z celého výstavného komplexu Giardini s 29 národnými pavilónmi priam vyžarujú teórie moderny, takisto aj stará sláva národných identít, ktorá v roku 2014 predsa len prešla redefiníciou. K najväčším zážitkom preto patril subtílny hacking výtvarníka Tomáša Džadoňa. Nápis na našom pavilóne prerobil na Slovenskočesko. Tento umelecký zásah mal byť paralelou k povinným dvom percentám ceny stavby, ktoré putovali na umenie vo verejnom priestore, zväčša sochárske dielo, mozaiku na fasáde a podobne. Nápis Slovacchiachecco je tiež iba dekoratívnym ornamentom, ktorý nezodpovedá názvom štátov, ktoré pavilón obývajú. V oficiálnej orientačnej brožúre aj tak píšu nesprávne Czech Republic, tak prečo to nedoviesť do úplnej absurdity. Funguje to ako narážka na už aj tak neexistujúci štát, ako pokus o nové zrovnoprávnenie, ako aj v celkovom kontexte vyrovnávania sa s modernou a škatuľkovaním na národné tímy. Vkusná a decentná, no veľmi introvertná klasika.
Pavilón sa zaoberá našou národnou česko-slovenskou traumou, panelovou výstavbou. Výstava s názvom 2 x 100 mil. m 2 prezentuje architektúru veľkých obytných celkov realizovaných v rokoch 1914 – 2014 na území Československa a jeho nástupníckych štátov. Číslovka vyjadruje obytnú plochu, ktorá bola zastavaná za posledných 100 rokov. Po celej podlahe pavilónu je nainštalovaná veľká čierna mapa, kde sú v kontrastnej bielej farbe natlačené iba pôdorysy 56 obytných celkov. Rozmernú mapu esteticky a významovo dopĺňa inštalácia pôvodných sídliskových preliezok, doplňujúce popisky-kresby a objekty. Kurátori plánovali, že sa tak z inštalácie stane príjemné ihrisko, kde si návštevníci budú v relaxačnom prostredí čítať vyše 100 stranovú publikáciu vydanú k výstave. To by však nesmeli predtým minúť drahocennú energiu na absorbovanie pútavých výstav v pavilónoch USA, Ruska či Kanady…
Obľúbenou disciplínou súčasnej teórie architektúry sa stala vizualizácia dát najrôznejšieho typu – odpočtu rokov, kedy je v krajine prítomný reťazec McDonald, po počty obyvateľov urbánnych sídiel na časovej osi. Česko-slovenský, pardon, Slovensko-český pavilón zozbieral naše panelové štatistiky tiež. Český hlavný kurátor Martin Hejl je zanietený odborník na problematiku, výstava sa drží pevne svojej koncepcie a pokiaľ investujete čas a energiu, odídete príjemne intelektuálne obohatení. Chýba mu však koolhaasovská ľahkosť, vtip a masová zrozumiteľnosť. Ďalšie štatistiky hovoria, že Bienále architektúry navštívi bežne viac ako 100 000 návštevníkov (a ďalšie desaťtisíce sa udržujú na pulze doby minimálne štúdiom recenzií a webu). Tento ročník by som povinne odporúčala začleniť do zážitkov študenta teórie architektúry. Pokojne na celom svete. Slovenská FA STU organizovala na bienále exkurziu spojenú s workshopom, ktorého zadaním bola tvorba mestskej hry. Tím študentov pod vedením piatich pedagógov vypracoval sprievodné aktivity, ktoré sa stali súčasťou benátskeho programu: prezentácia humornou – komiksovou formou na tému „Absorbing Modernity“ a hry umiestnené v rámci vyhradeného priestoru v blízkosti Česko-slovenského pavilónu.
2 × 100 mill.m 2 : Collective Dream, 14. Benátske bienále architektúry, Fundamentals, foto: Andrea Avezzù. S dovolením La Biennale di Venezia.
Zuzana Duchová je kultúrna manažérka a kurátorka, Creative Europe Desk Slovensko.
