DAN PERJOVSCHI

Judit Angel: Kreslenie na steny je tvojím poznávacím znakom, no v Žiline si sa venoval celej budove. Prečo práve takáto architektonická výzva?

Dan Perjovschi: Keď sa zúčastňujem skupinovej výstavy, dostanem k dispozícii steny alebo sekcie priestoru. Keď mám sólo výstavu, zvyčajne zaberiem celý priestor… Kunsthalle Žilina je moja samostatná výstava. Preto som ju využil celú. Presnejšie celú polovicu z nej. Tú polovicu namaľovanú na bielo. Bolo to konceptuálne rozhodnutie, pretože obnova budovy je hotová len spolovice. Máš pravdu, je to jedna z mojich najväčších inštalácií. A zároveň aj jedna z najprovokatívnejších, s drsnými stenami a drsnou architektúrou. Musel som sa popasovať so stenami a s betónom. Od začiatku som vedel, že nemôžem vyhrať, priestor je príliš veľký a kupola tomu všetkému dominuje, takže som sa hlavne prispôsobil priestoru a nasledoval jeho tvary… Týmto spôsobom budujem všetky svoje projekty – prispôsobujem sa fyzickému a politickému priestoru a takáto adaptácia dodáva každému projektu jeho špecifickosť.

V Žiline som prvýkrát využil kombináciu kresby zvýrazňovačom, uhlíkom a páskou. Funguje, využijem ju aj v budúcnosti.

JA: S každou novou lokalitou si aktualizuješ svoj repertoár. Na čo si sa sústredil teraz?

DP: Pri tomto projekte to bol Krym. Putinovský stav vecí. Európska únia predefinovaná pod ruským tlakom. Opätovné rozdúchanie Studenej vojny. Pozícia demokracie vo svete neoliberálnej politiky… a ako sa vyrovnať s minulosťou (synagóga, kunsthalle).

Odpoveďou na tvoju otázku sú dnes aj protesty v Hongkongu a stav demokracie v priestore definovanom len ekonomickým rastom. Hľadanie Európskej únie na Ukrajine a demokracie v Hongkongu, keď samotným Európanom sa oboje zunovalo.

JA: Aký je podľa teba potenciál priestoru Novej synagógy?

DP: Myslím, že fantastický. Ohromila ma odvaha týchto ľudí čo už len pustiť sa do takéhoto projektu. Je to obrovské a komplikované úsilie a oni sú zatiaľ asi v polovici. V Žiline je veľké publikum mladých ľudí (na moje prekvapenie dokonca z Bratislavy, ľudia precestujú autom hodiny, len aby si prišli výstavu pozrieť, to je úžasné). Synagóga je ultra-centrálna, máte ju takpovediac stále na očiach. Nemôžete ju ignorovať alebo na ňu zabudnúť. Táto platforma pre súčasné názory je zároveň šancou pre mesto. A ako hovorí moja manželka Lia, pokiaľ sa podarí nájsť správnu kombináciu súčasného umenia (kunsthalle) a normálneho života (podujatia, diskusie, šport, móda, hry pre deti, hudba, párty a iné), bude to fungovať dobre.

Dan Perjovschi sa narodil v roku 1961; žije a pracuje v mestách Bukurešť a Sibiu v Rumunsku. Medzi jeho nedávne samostatné výstavy patrí napríklad Nezarámované (Unframed) v múzeu súčasného umenia Kiasma v Helsinkách (2013), Novinky z Islandu (News from the Island) v Múzeu umenia v Reykjavíku (2012), či Ešte nie je koniec (Not over) v MACRO v Ríme (2011). Zúčastňuje sa aj skupinových výstav, ako napríklad Bienále 2014 v Sao Paolo, Trienále 2012 v Paríži, Dublin Contemporary v roku 2011, Lyonské Bienále 2009, Bienále v Sydney, Piate poschodie (Fifth Floor) v galérii Tate v Liverpoole z roku 2008. Perjovschi získal Cenu Georgea Maciunasa (2004) a Cenu ECF princeznej Margriet (2013, spolu s Liou Perjovschi).

 

Dan Perjovschi / Vybrané správy / 2014 /

Nová synagóga / Kunsthalle Žilina / foto Richard Kohler

 

Judit Angel je riaditeľkou tranzit.sk