.png)
Na sklonku roka sme mali možnosť v bratislavskom Pisztoryho paláci vidieť tvorbu Lucu Trevisaniho (1979).
Ťažiskom tvorby talianskeho umelca je fascinácia prírodou, jej procesy premeny, neustály kolobeh. V istých momentoch je alchymistom zaujímajúcim sa o transformáciu matérie z jedného skupenstva do iného. Dôležitými znakmi Trevisaniho tvorby sú aj opakovanie alebo znovuobjavovanie sa objektov vo viacerých dielach a ich zdanlivá nedokončenosť, a teda otvorený koniec.
Kurátorskú koncepciu slovenskej prezentácie autora pripravila Lýdia Pribišová. Projekt pozostával z dvoch samostatných častí. Počas vernisáže mali možnosť návštevníci vidieť v kinosále film Glaucocamaleo (2013). Inšpiračným zdrojom filmu, ako aj samotného názvu, je kniha Kurta Vonneguta, kde istý vedec objaví „ľad-deväť“, mikročasticu, ktorá je schopná kryštalizovať a dokáže zmraziť všetku vodu na zemi. Film je pozoruhodným prienikom dokumentu, videa a sci-fi žánru odohrávajúcim sa v troch rovinách. Prvou je dialóg dvoch postáv, akýchsi uvádzačov do deja či témy, druhú rovinu tvoria zábery na prírodu – ľadovce a ľadové jaskyne – a tretia je tvorená laboratóriom, v ktorom prebiehajú pokusy so zmenou skupenstiev. Dôležitým prvkom filmu je aj samotný rozprávač, ktorým nie je nikto iný ako Kary Mullis, skeptik v otázke globálneho otepľovania, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu a jeden z najkontroverznejších vedcov súčasnosti.
Príjemným spájajúcim prvkom oboch častí výstavy bola site-specific inštalácia nadväzujúca na samotný film. Pripomínala laboratórium, v ktorom prebiehajú neustále procesy, chemické reakcie, ale aj náhoda. Séria tlačí na hliníku Placet Experiri je Trevisaniho pokusom prostredníctvom fotografie zamraziť procesuálnu sochu. Druhá časť výstavy ďalej pozostávala z dvoch videí Platinoiridio a A tribute to Geoffrey Nathaniel Joseph Pyke . Prvé spomenuté pojednáva o nemožnej ľudskej túžbe ovládnuť nekonečný priestor. Druhé je venované Goefreymu N. J. Pykeovi, objaviteľovi materiálu pykrete. Umelec pracuje so zámernými technickými zásahmi do videa, ktorých následkom vznikajú rôzne kryštalické štruktúry.
Luca Trevisani Bez názvu , 2014 inštalácia foto: Adam Šakový.
Alexandra Niczová