V noci 4. októbra 2014 sa v Košiciach uskutočnil už piaty ročník Bielej noci, najväčšej a najnavštevovanejšej prehliadky súčasného umenia na Slovensku. Tento rok sa realizovalo 40 umeleckých projektov od umelcov zo štrnástich krajín a v uliciach centra mesta sa podľa odhadov pohybovalo okolo 40 000 ľudí.
Biela noc vznikla v Paríži v roku 2002 a odtiaľ sa populárne podujatie rozšírilo do ďalších miest Európy, Ameriky a Ázie, združených pod značkou Nuit blanche. Košičanka Zuzana Pacáková, umelecká riaditeľka Bielej noci, sa s ňou zoznámila počas svojich parížskych štúdií a po príchode domov sa zaslúžila o jej realizácie v metropole východného Slovenska. Ako spiritus agens podujatia má na starosti dramaturgiu i vedenie organizačného tímu, rozšíreného o 200 dobrovoľníkov. Tí boli potrební pri náročnej logistike masovej akcie a pôsobili i ako mediátori umenia. Desaťtisíce zúčastnených samozrejme tvorilo rôznorodé publikum, ktoré k inštaláciám pristupuje s rozdielnymi očakávaniami a odlišnou skúsenosťou s aktuálnymi umeleckými tendenciami. Biela noc je v tomto zmysle súčasťou dlhodobejšieho svetového trendu približovať umenie ľudom, ktorí výstavy nevyhľadávajú a k súčasnému umeniu nemajú vytvorený vzťah. Edukačné poslanie má i Slovník Bielej noci na webových stránkach podujatia (biela noc.sk), vysvetľujúci potenciálnym divákom základné pojmy súčasného umenia. Davy ľudí sú neporovnateľné s počtom pravidelných návštevníkov galérií a v uliciach vytvárajú festivalový charakter akcie. V mnohých prípadoch ide skôr o povrchnú zábavu spojenú s víkendovým nočným životom, než o snahu vnímať umenie a nadviazať s ním dialóg. Konkrétny ukazovateľ však naznačuje postupnú zmenu k lepšiemu. Za jeden z úspechov tohtoročnej Bielej noci môžeme považovať – bez irónie – i to, že prebehla bez vandalských útokov na inštalácie, k čomu, žiaľ, v prvých ročníkoch došlo. Nechám na čitateľovi, či je tento pozitívny fakt spôsobený zlepšovaním organizácie zo strany usporiadateľov, alebo má azda umenie vo verejnom priestore naozaj schopnosť kultivácie prostredia a spoločnosti.
Divácky najatraktívnejším a najmedializovanejším dielom ročníka 2014 bola monumentálna inštalácia Waste Landscape francúzskej umelkyne Elise Morin. Krajinu odpadu zo 60 000 cédečiek predstavila v miestnej Kunsthalle. Opulentný a vizuálne príťažlivý objekt síce poslúžil mnohým iba ako efektné pozadie pre fotografické autoportréty, ale stelesňoval i ďalšie odkazy – ekologické a sociálne. Na príprave náročnej inštalácie, ktorá upozorňovala na problematiku recyklácie odpadu, sa podieľali vybraní väzni z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody z Košíc-Šace. Z hľadiska koncepcie Bielej noci predstavuje Waste Landscape ideálne dielo – má potenciál pritiahnuť záujem množstva divá- kov a zároveň je i participatívnym a sociálne angažovaným projektom.
Élise MorinKrajina odpadu 4 (Waste Landscape 4), 2014 inštalácia
Joanie Lemercier Fuji, 2014 videoinštalácia
Caitlind r.c. Brown & Wayne Garrett Mrak (Cloud), 2012 inštalácia všetky foto: Dávid Hanko.
Peter Megyeši je teoretik a historik umenia, pôsobí na Katedre teórie a dejín umenia Fakulty umenia TU v Košiciach