BAnda Galéria Jána Koniarka / Trnava

22. 4. 2015

Pod kurátorským vedením Beaty Jablonskej sa v GJK v Trnave konala v dňoch 2. 3. – 19. 4. 2015 sebavedomá prezentácia absolventov a poslucháčov IV. Ateliéru maľby na VŠVU, teda triedy prof. Ivana Csudaia.

Ako píše vo svojom texte kurátorka, tvorivá skupina BAnda vznikla len minulý rok, hoci k jej založeniu sa schyľovalo už dávnejšie. V dnešnej dobe nie je programové spoločné vystupovanie mladých výtvarníkov ojedinelým javom, pri pohľade do expozície výstavy nezávislého pozorovateľa na BAnde skôr prekvapuje, že na prvý pohľad nemožno postrehnúť spoločného menovateľa tvorby týchto štyroch umelcov a jednej umelkyne (Ján Hrčka, Jakub Hvězda, Andrea Kopecká, Filip Sabol, Michal Turkovič). Polohy ich maliarskeho vyjadrenia sa pohybujú od temných tónov nadsadeného záznamu reality (J. Hrčka), cez to najlepšie, čo môže vyjsť zo spojenia piktogramov s geometrickou abstrakciou (F. Sabol), či skúmanie tektonických možností farby (J. Hvězda), až po jej veľmi povrchné popartové reklamné rozihranie (M. Turkovič), čomu všetkému tvorí kontrapunkt svojimi neobvyklými okrúhlymi formátmi a takmer monochromatickými záznamami tela a jeho častí A. Kopecká. Ak si niekoľko mladých ľudí spolu rozumie a má chuť tráviť spoločný čas, dá sa predpokladať, že ich okrem média maľby, ktoré tu v istom manierizme (všetko tu už bolo, ale to neznamená, že ako tvorca nemám priestor na inšpiráciu a sebavyjadrenie) zaznieva cez naozaj výborne zvládnutú remeselnú zručnosť a radosť z tvorby, spája aj niečo iné. Napríklad zmysel pre humor. Ten sa totiž v ich dielach objavuje v mnohých dopĺňajúcich sa polohách: cez temnú iróniu, nadsadenie až sarkazmus J. Hrčku, trochu schematické, ale žiarivo vtipné glosovanie F. Sabola, hĺbavú de/rekonštrukciu odtieňov reality J. Hvězdu a samoúčelnú hravosť M. Turkoviča. A k tomu pobavený úsmev žensky zahalenej a šibalsky odhaľujúcej A. Kopeckej.

Ďalším potešením z ich spoločnej výstavy bolo aj zistenie, že toto všetko divákovi ponúka ich (do budúcnosti veľmi sľubná) poloha maľby ako neustáleho experimentu na plátnach, ktoré sú hodné označenia toho najlepšieho z významu slova laboratórium.

 

Ján Hrčka Devět krížú , 2014, akryl na jutovine, 145 × 190 cm, foto: archív GJK

 

Miroslava K. Valová

Find more stories

Home