Jaro Varga Niekde som to našiel, ale neviem to nájsť

22. 4. 2015

Jaroslav Varga (nar. 1982 v Trebišove) je komentátorom vzniku a zániku. S obľubou vyhľadáva subtílne detaily toho, čo sa stráca, a systematicky sa stará o to, čo sa práve rodí.

Asociatívna topografia miznutia

Keď sa povie Jaro Varga, divák súčasného umenia si zrejme predstaví knihy či knižnice. A keď knižnicu, tak napríklad jej rozsiahlu tapetu s prázdnymi obalmi, do ktorej môže návštevník podľa vlastného uváženia vpisovať názvy ľubovoľných kníh. Knihy a knižnice sú však pre Vargu funkčným nástrojom či symbolom pre úvahy o tom, čo ho zaujíma – možnosti, formáty a metodológie poznania.

Varga sa pri svojom výskume nepohybuje v jednom tematickom poli. Do zorného uhla jeho záujmu sa dostávajú geopolitické topografie, produkcia vedenia a jeho archivovanie, spoločenské lapsusy, opomínané momenty veľkých histórií. Jednotlivé súvislosti nájdených alebo vedome vyhľadaných objektov, momentov, situácií či miest ilustruje využitím ich formálneho či obsahového detailu. V tejto súvislosti je dobré spomenúť Vargovu emblematickú prácu, ready-made fotografiu Fuck Your School, Fuck You! (2010–2014). Autor tu zaznamenáva rovnomenný nápis na tabuli vo svojejtrebišovskej základnej škole, a to približne z tej pozície, kde predtým v lavici sedával ako žiak. V záchveve zániku a v ruinách (dnes už neexistujúcej) školy sa tak vynára nenápadný protest anonymného pisateľa proti inštitúcii samotnej, bez diváka a bez svedkov.

Napriek istej nostalgii obsiahnutej vo vyššie spomenutom diele sa vo Vargových prácach nestretávame ani s idealistickým naprávaním zabehnutých poriadkov, ani s apokalyptickým zatracovaním rigidity inštitucionálnych rámcov. Zaujíma ho skôr zviditeľňovanie mechanizmov, ktoré určujú, čo vieme a čo nevieme, ktorú informáciu považujeme za dôležitú a ktorú za nedôležitú, a čo určuje, prečo sa tak deje. Premyslene si potom hľadá cestu k novému rozčleňovaniu týchto vedomostí na základe koncentrovaných ad hoc metód, akými sú napr. cielená reorganizácia či zámerná manipulácia s obsahom. Charakteristické pri tom je, že súvislosti, ktoré Varga vo svojich dielach vyhľadáva a formuluje, nemajú hodnotu uceleného naratívu, ale sú skôr výzvou k interpretácii autorovej hypertextuálnej asociatívnej databázy podnetov.

Abstrakcia priamoúmerná subjektivite

Aj keď vo svojich predošlých prácach Varga skôr sprítomňoval momenty z minulosti, v najnovšej tvorbe začína skúmať naratívy a štruktúry spojené s budúcnosťou. Primárne ho zaujímajú astronomické modely vesmíru a rapídne premeny vedenia o ňom spôsobené rýchlym vývojom technológie. Fascinujúce pritom pre Vargu je, že až do nedávnej doby ľudskej histórie bolo naše poznanie vesmíru poznaním cez text – poznaním cez špekulácie, teórie či teorémy nepodchytené exaktným výskumom. Téma vesmíru a jeho bádania sa zdá byť logickým pokračovaním Vargovho záujmu o princípy vytvárania sumy poznania, aj o neustále zlyhávanie či neschopnosť dozvedieť sa, ako to teda „naozaj je“.

Akousi novinkou vo Vargovej praxi z poslednej doby je odkrývanie subjektivity a osobnej histórie, ktoré doposiaľ najvýraznejšie demonštroval vo svojej performatívnej akcii Situácia 50 pre pražskú galériu Pavilon (2014). Varga sa pri nej vrátil k obľúbenej knihe svojho detstva, zbierke fotografií zo Šumavy, ktorú jeho otec priniesol z vojenčiny.

Na fotografiách nepoškvrnená idylická juhočeská príroda je však jedným z kritických geografických bodov totalitnej histórie. Slúžila ako pohraničné pásmo oddeľujúce Československo od imperialistického západu, a preto v jej lesoch prišlo mnoho ľudí o život. Varga v priebehu performance vyrezával jednotlivé listy knihy, ktoré dôkladne roloval a ukladal do radu vedľa seba. Vyvstávala tak nová, na mieste vytváraná a neustále premenlivá topografia vizuálnej krajiny šumavských fotografií, zbavovaná selankovitosti, ale komentujúca konštruovanosť obrazov danej knihy. To všetko sa odohrávalo pred projekciou útržkov vojenského filmu Karla Kachyňu Král Šumavy z roku 1959, reagujúceho práve na kritickú históriu šumavského pohraničia. Varga film prestrihal do podoby intímnej romance, čím poprel Kachyňov sujet v prospech osobného vyjadrenia.

I keď sú mnohé Vargove práce formulované z kriticko-analytickej perspektívy, zdráhajú sa vyjadrovať radikálne názorové súdy nad tým, k čomu sa vzťahujú. Jeho komentár je vďaka tomu málokedy spojený s pátosom či hystériou, ktoré sa nezriedka pri snahách rozkľúčovať históriu či predvídať budúcnosť objavujú. „Niekde som to našiel, ale neviem to nájsť,“ hovorí Varga vo zvukovom zázname, keď sa pýta obyvateľov Martina, kde by našiel odstránenú plaketu pripomínajúcu holokaust. A práve zviditeľňovanie ambivalencie týchto momentov „medzi“ – medzi vedomosťou a nevedomosťou, medzi úspechom a zlyhaním, medzi minulým, súčasným a budúcim, medzi nachádzaním a neschopnosťou nájsť riešenie – je to, čo je na Vargovej práci najzaujímavejšie.

Jaro Varga (1982, Trebišov) žije v Prahe. Je umelcom a kurátorom Galérie HIT v Bratislave. Absolvoval magisterské a doktorandské štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a študijné pobyty na Akadémii výtvarných umení vo Viedni, Akadémii výtvarných umení vo Wroclawi a Slippery Rock University of Pennsylvania v USA. Prezentoval sa na individuálnych a skupinových výstavách doma a v zahraničí: Where do we go from here? Secession Viedeň (2010); Public Folklore, Grazer Kunstverein Graz (2011); Delete, SNG Bratislava (2012); Vulnerable Failures, National Museum of Modern and Contemporary Art Soul (2013); City Diary, Triangle Arts Association NYC (2013); Dysraphic City, Kunstraum Kreuzberg/Bethanien Berlin (2013); Privátny nacionalizmus, Kunsthalle Košice (2014); Platónove třetí oko, MeetFactory Praha (2014) a iné. Absolvoval umelecké rezidenčné pobyty: Museums Quartier 21 Viedeň, Futura Praha, Heppen Transfer Varšava, Air Krems, Center for Art and Architecture ZK/ U Berlín, Triangle Arts Association New York, National Museum of Modern and Contemporary Art Soul a iné. V rokoch 2008 a 2010 bol finalistom Ceny Oskára Čepana.

Jaro Varga Bez názvu, 2013 foto: archív autora.

Obe reprodukcie: Jaro Varga Stratené knižnice, 2012 foto: archív autora.

Jaro Varga Stratené veci pohľad do inštalácie výstavy Platónovo třetí oko v MeetFactory, Praha, 2014 foto: Tomáš Souček.

Jaro Varga Fuck Your School, Fuck You 2010−2013 foto: archív autora.

Jaro Varga Mestský denník (Berlín, Soul, New York), 2013 foto: archív autora.

Jaro Varga Situácia 50 pohľad do inštalácie výstavy Tektonika paměti v Galérii Emila Filly, Ústí nad Labem, 2014 foto: Radek Jandera.

 

Zuzana Jakalová je kurátorka, pôsobí v MeetFactory v Prahe

Find more stories

Home