V júni sa vo Dvorane MK SR pod kuratelou Oxany Maleevy konala výstava, ktorá nápaditým spôsobom prepojila talianske súčasné umenie a interiérový dizajn. Tieto dva svety vedľa seba žijú v symbióze, presahy medzi nimi sú stále častejšie. Dizajn sa usiluje vyrovnať sa statusu voľného umenia, a naopak, umenie sa snaží uniknúť z galérií a priblížiť sa viac reálnemu životu. Témou výstavy je dom a jeho premenlivá funkcia v súčasnom svete, z mnohých príbytkov sa stávajú múzeá s vystavenými dizajnérskymi kúskami a umeleckými dielami. Spomedzi dizajnérskych objektov spomeňme predovšetkým centrálny prvok výstavy pripomínajúcej niečo medzi Wunderkammer a izbou, ktorým je kultová posteľ Crimea Bed talianskeho dizajnéra Vica Magistrettiho. Apropo , model tejto postele sme mohli vidieť i na Bratislava Design Week, kde bola tomuto autorovi venovaná samostatná výstava. Od postele sa ťahali laná, zhmotnené významové spojivá k ostatným objektom, ako napr. k extravagantnému červenému kreslu Vanity Fair od Renza Fraua, či výrazne žltému kreslu od Philippa Starcka. Priznajme si, že Dvorana MK SR nie je najľahším, a ani typickým priestorom pre inštaláciu výstavy súčasného umenia, o to viac sa cení premyslená kompozícia dizajnérskych bytových doplnkov s výtvarnými dielami. Medzi najvýraznejších umelcov výstavy patrila dvojica Vedovamazzei, pôvodom z Neapola, avšak dlhodobo pôsobiaca v Miláne. Vystavila vtipnú inštaláciu z lepiacich pások, ako aj jediný závesný obraz celej výstavy, abstraktnú čiernobielu geometrickú kompozíciu pripomínajúcu ruských konštruktivistov, odkazujúc tak na pôvod kurátorky. Veľký priestor dostal Marc Vincent Kalinka, ktorý vystavil pyramídu z toaletného papiera s figurálnou potlačou (nápadne sa podobajúcou autorovi), video iluvyou či digitálnu tlač s nápisom Kingdom of Broken Dreams . Ďalším výrazným umelcom výstavy je Steve Piccolo s viacerými fotografiami ulíc, múrov a tieňov. Najslabším článkom výstavy boli príliš konzervatívne skulptúry Antonia Paradisa. Výstava ponúkla kompaktný prehľad, výstižnú správu o aktuálnom vzťahu dizajnu a súčasného umenia z centra oboch týchto svetov – z Milána.
Vico Magistretti Crimea Bed. Flou , 1994, foto: Rudolf Baranovič.
Lýdia Pribišová