V košickom Kulturparku sa uskutočnilo netradičné stretnutie dvoch maliarov: Petra Kvíčalu (1960) a Erika Šilleho (1978) pod názvom Nestálosť molekúl. Kurátorská koncepcia Gabriely Kisovej počítala s konfrontáciou maliarov odlišných generácií a umeleckých východísk: starší Kvíčala sa programovo pohybuje v oblasti geometrickej abstrakcie a mladší Šille sa koncentruje na figurálne mikropríbehy v obrazovom poli. Pri prehliadke vystavenej kolekcie je možné nájsť niektoré spoločné body oboch pozícií: obidvaja uprednostňujú istú plošnosť, obrazovú skladobnosť a maľbu akrylom. Najsilnejším styčným momentom oboch aktérov je používanie ornamentu, ten považujem za najsilnejšie spojivo výstavy. Kým Kvičala sa však ornamentu venuje cieľavedome a dlhodobo, u Šilleho je to úplne nový fenomén v jeho kompozíciách a vykročenie do nevyskúšaného terénu. Kvíčala pritom uprednostňuje istý rytmus, textúru, vnútorný poriadok „mäkkej“ geometrie. U Šilleho ornamenty tvoria iba pozadie pre figurálne scény, on skôr vychádza z interiérových dekorácií (staré tapety, závesy, ozdobné taniere a pod.). Petr Kvíčala priniesol aktuálnu sériu, pracovne nazvanú Zig-zag, predovšetkým v dvoch polohách: drobných pestrofarebných častíc, levitujúcich v prostredí prázdnej bielej plochy ( No. 20, 2013), a vyskladaných trojuholníkových takmer kryštalických štruktúr, ktoré vyznievajú najintenzívnejšie v monochrómnych prevedeniach ( No 2 , No 13 , oba 2014). U Erika Šilleho nosnú časť tvorila nová séria obrazov pod názvom Spiaca voda , ktorú prvýkrát prezentoval už na svojej samostatnej výstave v Galérii Plusmínusnula v Žiline (2015). Ide o mytologickú a trochu melancholickú tematiku symbolu vody so zapojením silných emblémov ( Feeding ), black metalových tónin ( Venom ) či ekologických „podmývacích“ kontextov ( Kolapse , všetky 2015). Osobitosťou boli aj tri Šilleho trojuholníkové formáty v podobe polkruhu, kde sa ukazujú geologické sondy prerastenia človeka, zeme a podzemnej vody. Za nešťastný vstup do tejto maliarskej konštelácie považujem geometrický objekt od Petra Kvíčalu.
Erik Šille Spiaca voda V. – triptych, 2015, akryl na plátne, 120 × 250 cm, foto: archív autora.
Vladimír Beskid
