Kateřina Šedá Tržnica na Trnavskom mýte / tranzit.sk / Bratislava by

by 25. 7. 2015

Zvlášť v dobe, keď „hocičo môže byť umením“ sa dynamicky posúva hranica toho, čo zaň považujeme (rozumej referujú o tom médiá venujúce sa umeniu). Vytyčuje sa na jednej strane tvorcami, najlepšie etablovanými, ale pomôže, i keď majú aspoň trochu odborného vzdelania či príslušné ambície. Na druhej strane hranice posúva odborná verejnosť, ktorá ich môže rovnako zúžiť ako rozšíriť (príkladom toho druhého nech je tohoročná nominácia na Turnerovu cenu pre Assemble a ich mestský revitalizačný projekt).

Kateřina Šedá sa sociálno-aktivizačným projektom Tržnica Bojárt (21. – 23. 5. 2015, kurátorka L. Pribišová), formou spoločenskej hry inšpirovanej televíznou show, snažila upozorniť na „jedinečnosť a neopakovateľnosť“ jednej z bratislavských tržníc ako protiváhy anonymných a unifikovaných nákupných centier. Samotná tržnica vznikla ako náhrada centrálneho trhoviska, ktoré muselo ustúpiť monštruóznej stavbe komunistického zjazdového paláca. Jej architektúra (I. Matušík, 1983), funkčnosť a urbanistické riešenie boli však od začiatku problematické (prirovnanie k pevnosti je veľmi výstižné). Účastníci hry (ceny museli utratiť opäť v tržnici) odpovedali na vyše dve stovky otázok špecifických pre toto miesto, vrátane detailov zariadenia stánkov či zovňajšku predajcov. Škoda, že sa netýkali aj ohrozeného špecifika našich trhovísk, toho, že na nich ešte predávajú aj priamo producenti – tých spoľahlivo prezradia ich ruky, a naopak – ich serióznosť spochybní „nesezónnosť“ či exotičnosť ponuky (pre úplnosť – autor tohto textu sa angažuje v záchrane iného bratislavského trhoviska plného prvovýrobcov). Takéto otázky mohli viac upriamiť pozornosť i na jedinečnosť ponuky tovaru a nemohol by v nich teoreticky uspieť niekto, komu nepripadá čudné „domáce“ hrozno v máji. Lebo socializačný rozmer tržnice, žiaľ, stále viac plnia len lacné stánky s občerstvením určeným pre špecifickú skupinu návštevníkov. Ostatne, i tá tvorila časť tiež špecifickej skupiny súťažiacich. Pred rokom sa na rovnakom mieste konal iný „revitalizačný“ projekt – festival súčasného umenia a kultúry Tutti Frutti (K. Šedá sa o ňom zbytočne kriticky vyjadrila). Uvidíme, či jej pokus bol úspešnejší.

 

Kateřina Šedá Tržnica Bojárt , 2015, foto: Damas Gruska.

Damas Gruska

More stories by

Damas Gruska