Po minuloročnej výstave v Galérii mesta Bratislavy, ktorá mala sumarizujúci charakter autorkinej novšej tvorby, predstavila Lucia Dovičáková svoje práce aj v žilinskej Galérii Plusmínusnula. Podobne aj žilinská výstava, zostavená kurátorkou galérie Katarínou Gatialovou, predstavovala menší výber malieb približne z posledných troch rokov.
Tvorba Lucie Dovičákovej je domácemu návštevníkovi výstav dobre známa, ide o výraznú autorku s vyhraneným štýlom figurálnej maľby, ktorý sa zvykne charakterizovať termínom „zlá maľba“. To je napokon dosť výstižné označenie jej neumelého a často iritujúceho maliarskeho prejavu, ako aj mnohých námetov jej malieb. Naratívne výjavy tematizujú ostro ironickým spôsobom rôzne „trampoty s rodom“, ženskú sexualitu, no i stereotypné vnímanie ženy ako sexuálneho objektu, ženy ako domácej robotnice a opatrovateľky, ale aj ženy ako rodičky – „rozmnožovateľky“.
Práve v poslednom období sa Lucia Dovičáková intenzívne zahĺbila do témy (vlastného) materstva. Extrovertne a predovšetkým odidealizovane, so surovou úprimnosťou spodobuje vzťah matky a dieťaťa, jej psychické aj fyzické pohltenie svojím potomkom. Žilinský výber vypustil drásavé, existenciálne a až naturalisticky prepäté výjavy jej malieb z obdobia tehotenstva v prospech viac odľahčených a so sentimentalitou až sektárskym gýčom sa pohrávajúcich prác. Dojčenie, ako ústredná téma výstavy, je v maľbách Lucie Dovičákovej zobrazené nielen ako kruto ironický záznam degradácie ženského tela, ale aj s odľahčujúcim humorom a nadsádzkou. Zo ženy-dojky sa stáva nielen depersonalizovaná obeť laktácie, ktorej z ovisnutých prsníkov v malých gejzíroch tryská materské mlieko, no i glorifikovaná bytosť majúca účasť na akomsi individuálnom mystériu. Popri tom nechýbajú bábätká, roztomilí malí tyrani, ktorí vrúcne trápia svoje matky. Napriek tomu, že samotná umelkyňa sa vyjadruje k svojmu maľovaniu v tom zmysle, že formálna stránka a cizelovanie štýlu sú pre ňu druhoradé a jej tvorivý náboj sa koncentruje v motívoch a témach, v jej novších maľbách predsa badať kvalitatívny posun.
Lucia Dovičáková Mammalia , 2015, záber z inštalácie výstavy, archív Galérie Plusmínusnula.
Eliška Mazalanová