Marcel Benčík

25. 7. 2015

Marcel Benčík je grafický dizajnér a pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení. Často a rád spolupracuje s inými umelcami, dizajnérmi či architektmi. Zdá sa, že priam vyhľadáva situácie, pri ktorých realizácia projektu vyžaduje spoločnú prácu viacerých autorov. Často spoluvytvára finálnu podobu umeleckých diel iných umelcov. Výborným príkladom tohto druhu je autorská kniha Kataríny Poliačikovej Until We Remember The Same (2012/2013), ktorá je databázou každodenných fotografií slnka od umelkyne a jej sestry, žijúcich na rôznych miestach, vytvorených v rovnakom čase. Benčík navrhol celkovú koncepciu publikácie, pozostávajúcej z dvojice kníh v jednom celku.

Spoločne s dizajnérom Braňom Matisom vytvorili objekt The Model VŠVU AFAD 1949 – 2014 obsahujúci mená všetkých absolventov Vysokej školy výtvarných umení. Objekt je časopriestorovou mapou, poskytuje komplexný pohľad na históriu školy. Predchádzala mu príprava štatistických údajov a historických dokumentov o škole. Základnou jednotkou modelu je drevený hranol s menom jedného absolventa. Z modelu sa tak dá odčítať aj vývoj vizuálneho umenia – ako novovzniknuté ateliéry reflektovali dianie v súčasnom umení. Model je procesuálnym dielom, takže z údajov v jeho dátovej krajine je možné ďalej generovať rôzne čiastkové štatistiky a diagramy, spresňovať ho, precizovať a do- budovávať novými informáciami v budúcnosti. 1

Dizajnérske realizácie Marcela Benčíka nesú stopy voľných umeleckých diel, autor často vyzýva k intervencii. Od 2014 tvorí značku medzinárodného divadelného festivalu Eurokontext, ktorú každý rok variuje. Základom vizuálu sú rôzne premenné pohybujúce sa na osiach x, y a z, ktorých pohyb mení kryštalické zlatožlté logo festivalu na čiernom pozadí každý rok trochu inak, na základe reálnych štatistických dát dosadených do premenných. V rámci tohto komplexného vizuálu navrhol/vytvoril (v spolupráci s architektonickým štúdiom 2021) pred Slovenským národným divadlom trojrozmerný čierny múr, ktorý nesie nápis – tému festivalu a každý súbor tam na spôsob grafity pridá svoj tag. Celý proces sníma časozberná kamera. Benčík sa snaží vytvoriť komplexné dielo, niečo viac, nielen navrhnúť štandardný vizuál a plagáty.

V rokoch 2011 až 2014 pracoval na koncepcii navigačného systému a priestorovej identity Kasární/ Kulturparku v Košiciach pre architektonické štúdio zerozero z Prešova. Vytvoril i originálny orientačný systém, jednotlivé budovy Kulturparku označil kódovanými názvami vojenskej abecedy (abeceda pozostáva z jednoduchých medzinárodne zrozumiteľných slov,) pričom každé písmeno zastupuje jedno slovo, ako Alfa, Delta, Charlie, Papa…). Názvy objektov často reflektujú ich funkciu. Mierka, miera, ne-vizibilita sú základnými atribútmi tejto intervencie. Integrita grafického dizajnu a architektúry sú fundamentálnou metódou spolupráce Marcela Benčíka a Irakliho Eristaviho (zerozero). Fyzikálne a optické vlastnosti písma, znaku, geometrie a použitých materiálov zabezpečujú neustálu vizuálnu premenu komunikačnej vrstvy. Ako dôsledok úvah o potenciálnom zásahu (intervencie) v čase spoločne vytvorili „vizuálno-komunikačný klaster“, ktorý okrem základnej funkcie shelteru vytvára trojrozmerné ihrisko určené pre ďalších autorov, na komunikáciu smerom von z areálu kasární. Bazálna textová štruktúra je optickým, iluzívnym vodidlom vyzývajúcim na ďalší výtvarný zásah. Realita však nepriniesla žiadne nové riešenie. Za túto realizáciu získal so zerozero v roku 2014 viaceré ocenenia, a to Cenu Dušana Jurkoviča, Cenu Arch a CE.ZA.AR.

V roku 2014 Benčík spoluvytvoril i ďalšiu realizáciu vo verejnom priestore, Balustrádu na námestí pod Farskými schodmi v Žiline. Išlo o víťazný návrh užšej súťaže na riešenie priestoru, ktorý ostal po odstránení reliéfu s partizánskou tematikou. I v tomto prípade pracoval s danosťami miesta a v širšom sociokultúrnom kontexte. Balustrádu navrhol v spolupráci s Ateliérom2021. Pozostáva zo   vymeniteľných tabúľ – analógového počítadla, na ktorom sa v maximálne šiestich poliach menia číslice. Vyjadrujú konkrétne informácie o meste, napr. počet obyvateľov či počet detí v Žiline k Medzinárodnému dňu detí. Tabuľa sa mení každé dva mesiace, o tom, aký konkrétny číselný údaj na tabuli bude, rozhoduje kultúrna komisia mesta.

Ďalším výrazným projektom, na ktorom Benčík autorsky participoval spolu s ateliérom zerozero, je Sideways, projekt prezentovaný v Česko-slovenskom pavilóne na Benátskom bienále architektúry v roku 2008. Na základe kvázi socio-urbánneho prieskumu získali informácie o tom, čo majú jednotlivé typy domácností v chladničkách. Prostredníctvom 15 reprezentatívnych vzoriek obsahov vystavených chladničiek sa mohol divák dozvedieť mnoho o zvykoch, spôsobe života, potrebách ich majiteľov. Bola i odrazom vplyvu globalizácie a jej odolávania prostredníctvom lokálnej tradície. Návštevníci pavilónu mohli chladničky otvárať a príležitostne ochutnať/otestovať jej obsah. Na chladničkách boli, ako to už býva v slovenských domácnostiach, magnetky s rôznymi prívlastkami (vychádzajúcimi z prieskumu), ktoré si mohli návštevníci vybrať podľa ľubovôle a odniesť ako suvenír. Celé bienále toho roku bolo orientované viac sociologicky a práve tento nearchitektonický projekt bol jedným z najnápaditejších.

Benčíkovou veľkou vášňou sú jeho rôzne autorské zbierky. Vystavil ich v zime na prelome rokov 2014/ 2015 na spoločnej výstave Zbierajú s Luciou Gašparovičovou v Považskej galérii umenia. 2 Predstavil tu špecifickú databázu, systém logického usporiadania v zbierke, ktorý je súčasťou samotného diela. Zbierané predmety rôzne transformoval, sublimoval do iného skupenstva. Výsledkom tohto procesu bola napríklad autorská séria známok s vyobrazením zozbieraných angličákov, grafické dvojdimenzionálne stvárnenie rôznych kompozícií základných stavebnicových modulov Lega, zbierka oskenovaných bankoviek z celého sveta zoradených podľa nominálnej hodnoty.

Momentálne pracuje v spolupráci so zerozero na projekte Mestského úradu v Leopoldove, s Danielom Fischerom pripravuje jeho monografiu, sériu menších publikácií výtvarníkov Pala Macha, Rasťa Sedlačíka, Michala Czinegeho, Moniky Pascoe Mikyškovej a i.

Marcel Benčík (1977), narodený v Žiline, vyštudoval grafický dizajn na Katedre vizuálnej komunikácie VŠVU v Bratislave. Po jej skončení zostal až doposiaľ na nej pôsobiť ako pedagóg. Od roku 2002 bol aktívnym grafickým dizajnérom a v roku 2014 založil štúdio dr.bencik. V rokoch 2005 – 2011 vytvoril a organizoval konferenciu grafických dizajnérov KUPÉ. Orientuje sa najmä na projekty komplexnej vizuálnej identity, grafickému dizajnu v/pre architektúru a dizajnu knižných publikácií. Neustále hľadá hranice medzi dizajnom a voľnou tvorbou. Okrem toho píše, prednáša, vedie workshopy.

 

1 http://www.sng.sk/sk/uvod/vystavy/minule/2014/rozmanitost-nutna-vsvu-model-2014

2 Pribišová, L., Marcel Benčík a Lucia Gašparovičová zbierajú, v rámci projektu Hosťujúci kritik, 2014, http://artalk.cz/2015/01/16/hostujuci-kritik-povazska-galeria-umenia-v-zilinev-ziline/

 

 

 

 

 

 

 

 

Balustráda, Žilina, 2014, hliník, 7 × 2 m, foto: archív autora.

Vľavo a dole: Lucia Gašparovičová a Marcel Benčík zbierajú, 2014, Považská galéria umenia v Žiline, detail a site specific inštalácia, foto: Peter Snadík.

Hore: Model VŠVU 1949/2014 (alebo časopriestorová mapa VŠVU), 2014, Slovenská národná galéria, drevo, MDF, laser, 11 × 4 m, inštalácia, priestorová data vizualizácia, pohľad do inštalácie, foto: archív autora.

Hore: Katarína Poliačiková Until We Remember The Same, 2013, kniha, 148 × 210 mm, 730 strán, foto: Rastislav Mrázek.

Dole, obe reprodukcie: Sideways: pavilón Českej a Slovenskej republiky, 11. medzinárodné Bienále architektúry v Benátkach, 2008, pohľad do inštalácie a detail, foto: Dušan Dobiáš.

 

 

Lýdia Pribišová šéfredaktorkou časopisu Flash Art Czech and Slovak Edition.

Find more stories

Home