Projekt Videokocka v koncepcii Antona Čierneho je osadený do prieniku medzi kategóriami vizuálneho umenia – filmu na hrane experimentu a výtvarného videa. V ňom môžu mať – hoci viac z formálnej stránky – dosť podobných znakov. Včlenenie projektu zameraného na predstavenie súčasnej videotvorby do filmového festivalu 4 živly v Banskej Štiavnici pôsobí prirodzene, keďže jednou z línií festivalu je aj experimentálny film. Popritom sa nevzdáva svojich nárokov na prezentáciu odlišných od filmovej produkcie – videokocka je naozaj väčšou kockou, s upraveným vstupom kvôli zatemneniu, vo vnútri s projekciou adekvátnou formátom videa. Nachádzala sa v budove kultúrneho centra Banská St a nica Contemporary, čím vzniklo i dôležité synergické prepojenie.
Kým koncepcia prvého ročníka spočívala v predstavení genézy videoumenia po roku 1989 v Poľsku, Maďarsku a na Slovensku dielami, ktoré akcentovali problematiku zmien v transformujúcej sa spoločnosti, Videokocka 02 doplnila pôvodné zameranie projektu na krajiny V4 prezentáciou súčasného českého videoumenia (koncepcia J. Ptáček) a výraznejšie v nej zarezonovala snaha o sledovanie tematickej línie s dôrazom na konzistenciu celku. I napriek rozdielom v obsahoch i vizuálnych skladbách videí sa dá aplikovať viditeľný rozdiel medzi oboma výbermi. Kým v českej sekcii (autori Z. Baladrán, M. Kohout, J. Nálevka, R. Labuda, M. Smetana, T. Svoboda, J. Skála) s rôznou mierou uplatnenia vychádzajú z konštrukcie obrazovej skladby s intertextuálnym čítaním obsahu, pre slovenské videá (autori A. Cséfalvay, J. Gavalier, K. Karafová, E. Sikora, M. Špirec, Z. Nagy vo výbere A. Čierneho) je viac typická lineárna narácia.
Ak je prítomný zámer prezentovať videoumenie tak, aby medzi ním a divákom nestála fyzická bariéra, aby bol eliminovaný jeho – zdanlivo – nepreniknuteľný charakter „vysokého“ umenia, je forma Videokocky a jej umiestnenie do širšie koncipovaného kultúrneho podujatia typu filmový festival dobrým riešením. Takto je možné dostať videotvorbu (vo výbere garantovanom odborníkmi) do povedomia širšej verejnosti a pritom zachovať autonómny charakter jej prezentácie s náležitými nuansami.
Videokocka 02 pohľad do inštalácie, foto: Jakub Roček pre Banská St a nica Contemporary.
Mira Sikorová-Putišová
