Juraj Gábor Galéria Jozefa Kollára / Banská Štiavnica by

by 14. 10. 2015

Už počas rezidenčného pobytu v centre BANSKÁ ST A NICA v decembri roku 2011 začal Juraj Gábor pracovať na projekte tematizujúcom možnosti vizualizácie krajiny prostredníctvom vymedzovania pohľadu, používaním tela ako statívu k technickému zaznamenaniu obrazu. Počiatkom cyklu Otvorená obrazová galéria ( OOG ) bolo skonštruovanie a osadenie objektu – „pozorovateľne“ ( Malý levitujúci objekt/Edmund (2012) na kopci nad Banskou Štiavnicou. Objekt vo svojej subtílnej konštrukcii pôsobil ako vznášajúci sa zrezaný kubus, minimalistická inštalácia, ktorej „cudzorodosť“ a zasadenie je intenzívnym podnetom k vstúpeniu do krajiny. Podstatným prvkom cyklu OOG sa stáva čas snímania, ktorý je zvolený za súmraku. Dochádza k postupnému vytrácaniu sa videného, „gradácii vyhasínaním“. Video je premietané priamo z kazety, a tak sa počíta s jeho opotrebovaním a napokon nevyhnutným zánikom. Metafora pominuteľnosti diela, snaha zbaviť sa myšlienky fetišizovaného artefaktu ako jedinej „hodnoty“ umeleckej produkcie je odkazom ku krehkosti každej ľudskej činnosti.

V súvislosti s výstavou Chlapec s kamerou reaguje autor na priestor galérie – stálu expozíciu Edmunda Gwerka. Vitríny s Gwerkovými kresbami premiestňuje do labyrintickej kompozície, niektoré paravány s dielami odsúva do iných priestorov. Pomedzi diela inštaluje na zem monitory, na ktorých sú premietané hodinové záznamy z pozorovania krajiny. Divák má možnosť nazrieť na ne cez kónickú formu evokujúcu tzv. zrakovú pyramídu, ako ju vo svojich teóriách popísal Leon Battista Alberti. Tvarom i obmedzením je teda evokovaný mechanizmus nášho videnia. Krajina je suplovaná na jednej strane technickým obrazom, na druhej maľbami Edmunda Gwerka, ktoré tematicky súvisia s prostredím Štiavnice a okolitej prírody. Kontext priestoru a zážitku z neho sa metaforicky síce projektuje do plochy (obrazovky alebo obrazu), ale zároveň, v Gáborovom prípade, problematizuje telesnú a vizuálnu limitovanosť. Obraz sa chveje a zachytáva okrem výrezu krajiny aj telesnú reakciu. Tiché, nenápadné procesy vstupujú do diela, a rovnako aj do priestoru galérie. Ten sa v tejto súvislosti dá chápať ako „rozhľadňa“, cez ktorú je možné uvidieť a porozumieť veciam okolo nás.

 

Juraj Gábor pohľad do inštalácie výstavy Chlapec s kamerou s reinštalovanou stálou expozíciou diel Edmunda Gwerka Galéria Jozefa Kollára, Banská Štiavnica, 2015, foto: Lukáš Rohárik.

Ján Kralovič

More stories by

Ján Kralovič