Osláviť jubileum je právom alebo povinnosťou (?), podľa toho, z akého uhla pohľadu sa na vec pozeráme, každého subjektu. Galérie ako vrcholné inštitúcie výtvarného umenia si výročia vlastného založenia pripomínajú rôznym spôsobom, v rôznej koncepcii i v šírke aranžmánu.
Nasýtiť hlad návštevníkov po vystavení diel z najranejšieho štádia akvizičnej činnosti tohto roku päťdesiatročnej Nitrianskej galérie, ukázať diela, ktoré sú dlhodobo ochraňované, ale i „ukrývané“ v jej depozitoch, ponúkla práve príležitosť jubilea. Ak zoberieme do úvahy príbeh zrodu nitrianskych zbierok postavených spočiatku viac-menej na poloamatérskom, či prinajlepšom nesystematickom základe (z darov a príležitostných nákupov prebiehajúcich od polovičky 60. rokov 20. storočia), nemusela by byť výstava vychádzajúca z predstavy tradičnej, kompletnej, chronologický zreteľ uplatňujúcej prehliadky najšťastnejšia a najobohacujúcejšia pre oko diváka.
Kurátorské duo Barbora Geržová a Omar Mirza výstavou Čože je to 50-ka!, s podtitulom Výber diel zo zbierok Nitrianskej galérie k jej 50. výročiu (14. 10. 2015 – 24. 1. 2016) však stavili na koncepciu prepojiť príklady zo starého umenia a moderny s najnovšími, najaktuálnejšími ukážkami príbehu slovenských výtvarných dejín, pričom dôraz položili práve na súčasnosť umenia i akvizícií Nitrianskej galérie. Ukázalo sa, že to bol dobrý ťah, ktorým sa jednak vyhli prípadnému riziku uvedenia podružného diela, diela akoby z „druhej ligy“, a zároveň mohli ukázať, vzhľadom na to, že mali k dispozícii všetky tri rozsiahlejšie výstavné priestory (Reprezentačné sály, Salón, Galéria mladých) to najlepšie z najnovších zbierok. Pri týchto je už zrejmá cielená a systematická práca galérie, ktorá postupne dopĺňa diela autorov dnešnej strednej a staršej generácie, sledujúc zároveň tiež pozoruhodné vstupy do sveta umenia z radov najmladšej generácie. (Evidentný je nadregionálny záber akvizícií.) Koncepcia kurátorov, založená na tvorbe „tematických hniezd“ (portrét, autoportrét, zátišie, krajina, ľudový a náboženský motív atď.), mohla ukázať diela najstarších vývinových fáz spolu so súčasnými v novej, prekvapivej a objavnej juxtapozícii, prechádzajúc naprieč slohovými, štýlovými i médiovými stratégiami, a tak poukázať na divácky príťažlivé vizuálne a mentálne prepojenia (R. Wichera vs. L. Guderna, E. Mogel vs. M Lányi, J. Alexy vs. L. Tallová a i.).
Princíp staré verzus nové iste nie je výlučne objavný (uplatnila ho už svojho času i Slovenská národná galéria narušiac princíp štýlovej a časovej jednoty intervenciou diel z nových zbierok v starej zbierke). Kým však v SNG bola táto stratégia namierená na aktivizáciu diváckej recepcie vo vzťahu k starému umeniu, nitrianske komparácie priniesli iné punktum – akoby náhle (strihom) preklenutie časového oblúka spojac pritom zdanlivo nesúrodé, ale v humánnej a znakovej funkcii blízke obrazy sveta.
Osobitú kapitolku ako pendant k veľkej prehliadke tvorila prezentácia štyroch mladých výtvarníkov (Martin Kochan, Jaroslav Kyša, Mira Podmanická, Nina Šošková) v podzemí galérie – v Bunkri (Bunker specific).
Pri príležitosti jubilea vydala galéria už v deň vernisáže reprezentatívnu publikáciu, ktorá zachytáva okrem histórie inštitúcie jej súčasný život (približuje napr. prácu tunajšej galerijnej pedagogiky), a ktorá výberovo, ale veľmi jasne a presvedčivo exponuje tému najvýznamnejších diel v zbierkach a súčasne mapuje prítomnú výstavu.
Čože je to 50-ka! / pohľad do tematického okruhu „Busta“ s dielami Ladislava Čarného (séria Hermeneutiká, 2006/2010) a s dielom Jozefa Kostku (úplne vpravo: Žnica, 1955) / foto: Martin Daniš
Eva Kapsová
