Aktuálna výstava v Novej synagóge je v podstate tretím projektom žilinskej kunsthalle, ktorý by mohol byť vnímaný ako profilujúci počin novovznikajúcej inštitúcie, či ako programový manifest jej kurátorov a celkovo realizačného tímu. Medzi predchádzajúce dva rátam výstavu Ďakujeme, že ste prijali našu účasť zostavenú Fedorom Blaščákom a Katarínou Gatialovou (2012) a prezentáciu Dana Perjovscheho (2014). Výstavu o strachu ako o „konštitutívnej kategórii“ pripravil Fedor Blaščák s rakúskym kurátorom Christianom Kobaldom.
Výstava bola v kurátorskom texte formu-lovaná ako výsledok spoločného uvažovania o základných otázkach politickej teórie týkajúcich sa organizácie ľudského spoločenstva a vzniku štátu. Koncentrujúc sa okolo spomínaného pojmu strachu, respektíve dôvery v spoločenstvo, bola výstava akýmsi prísľubom naznačenia nových perspektív, rozšírenia v súčasnosti dosť monochromatického uvažovania o spoločnosti, o komunite, a v tomto zmysle vzbudzovala očakávania stimulujúcich a v pozitívnom zmysle provokatívnych impulzov.
Svojím usporiadaním prehliadka naznačovala určitý naratív s jasne vyznačeným úvodom, na ktorého samotnom začiatku stál fotogram Ágnes Eperjesi. Sugestívny až hororovú estetiku evokujúci negatívny otlačok tehotného ženského tela bol možno až príliš zjavným poukazom na strach a bolesť ako neoddeliteľnú súčasť zrodu nového života. Úvodná časť výstavy sústreďovala práce problematizujúce konštituovanie spoločenstva a naznačovala rôzne problémy, ktoré so sebou prináša, ako napríklad Mínus desať anarcho-komunistických minút Zbyňka Baladrána.
Následne sa však akoby expozícia zvláštnym spôsobom roztrieštila a naznačila rôzne smery uvažovania. Zdá sa, že tu kurátori nastolili podobnú situáciu ako v prípade výstavy Ďakujeme, že ste prijali našu účasť , kde pracovali s posunom interpretácie diela v rámci zmeneného kontextu, s vyznením pôvodne nepolitického diela v zmenenom kontexte ako diela politického a naopak.
Vzhľadom na to, že výstava je stále „work in progress“, možno ďalšie dve pripravované reinštalácie prinesú jej jasnejšie dopovedanie.
Pohľad do inštalácie výstavy Strach. Pôvod štátu , foto: Richard Kohler, archív Nová synagóga Kunsthalle Žilina.
Eliška Mazalanová
