Obdobie 50. rokov, resp. perióda vrcholného stalinizmu (1948 – 1956) sa v posledných rokoch stalo predmetom výskumu v rôznych umeleckých a kultúrnych oblastiach. Publikácia historičky a teoretičky umenia Zory Rusinovej Súdružka moja vlasť (Vizuálna kultúra obdobia stalinizmu na Slovensku) mapuje zmienené obdobie z perspektívy priblíženia vizuálnych obrazov, ktoré v bývalom Československu cirkulovali vo verejnom priestore každodenného života, najmä v dobových masmédiách a vo verejnej monumentálnej propagande.
Publikácia Súdružka moja vlasť je komponovaná zo štyroch základných kapitol. Prvá Od heroickej utópie k totalite zhodnocuje kontext prieniku ideológie, propagandy a agitácie do každodenného života v prirodzenom využití vplyvu mediálnych prostriedkov – obrazu a slova. Druhá časť Aktéri sveta a absolútnych hodnôt sa sústreďuje na významné historické udalosti a osobnosti a ich reflexiu vo vizuálnych obrazoch, dokumentoch a fotografiách. Kapitola Kultúra ako oblasť zápasu a konfliktu pojednáva o ideologizácii celej kultúrnej sféry a reštrukturalizácii estetického kritéria na normu politickej angažovanosti vo sfére umeleckých disciplín (film, fotografia, výtvarné umenie). Štvrtá časť Ideologická hegemónia a každodenná skúsenosť detailne popisuje prieniky ideologického vplyvu, koncepcie „nového“ človeka či „budovateľského elánu“ do sféry každodennosti – do oblasti športu, módy, rodinného života, charakteru bývania a trávenia voľného času či reklamy.
Štruktúra knihy, ako aj jednotlivé kapitoly, vychádza z okruhov tém vizuálnej propagandy a produkcie výtvarných diel vytvorených v intenciách komunistickej ideológie. Metodika prekračuje tradičné postupy dejín umenia práve tým, že zrovnoprávňuje všetky obrazy vizuálnej sféry a narába s nimi ako kódmi, kultúrnymi textami na jednej úrovni. Pracuje na rovnakej úrovni s reprezentatívnymi obrazmi či dobovou profesionálnou výtvarnou, filmovou alebo fotografickou produkciou, ale aj s dobovými kultúrnymi svedectvami zachytenými v amatérskej a dokumentárnej fotografii, politickej karikatúre, satire, v módnom či reklamnom priemysle.
Rozsiahla, dôsledná publikácia utvára komplexný pohľad na historicky komplikované, totalitnou mocou a manipulatívnymi postupmi formované a v mnohých ohľadoch stále neujasnené obdobie našich dejín. Ako uvádza sama autorka, jedným z cieľov práce bolo predostrieť obrazovú projekciu komunistického režimu o sebe samom práve na pozadí autoritatívneho vzťahu vodcov k masám. Vzťahu, v ktorom vedci, intelektuáli či umelci zohrávali len podradnú rolu sprostredkovateľov normatív komunistickej ideológie. Zhromaždenie, selekcia a komparácia vizuálneho materiálu v sprievode zasväteného textu dokazuje, že sa nielen tento cieľ podarilo splniť. Kniha je reflexiou obdobia, z ktorého je i dnes nutné vziať si ponaučenie a uvedomiť si, že mentálne dedičstvo totalitných režimov je stále prítomné.
Ján Kralovič
