Jedným z dôvodov, prečo má environmentálne hnutie takú moc, je fakt, že v zásade predstavuje globálnu odpoveď na urgentný celosvetový problém, ktorý spája ľudí zo všetkých kútov sveta. Moderný environmentalizmus sa zrodil z odkazu revolúcií roku 1968 a súvisiacich sociálnych hnutí, prvých hnutí tohto typu, ktoré sa rozšírili po svete. Nová kniha od Maji Fowkes The Green Bloc: Neoavantgarde Art and Ecology under Socialism zasadzuje tieto globálne environmentálne obavy do sociálnej a politickej reality východnej Európy po revolučnom roku 1968. Kniha sa zameriava na spôsob, akým východoeurópska neo-avantgardná umelecká tvorba formulovala regionálne a lokálne špecifické reakcie na environmentálne problémy. Fowkes zároveň zdôrazňuje, že práve globálna dimenzia týchto obáv spôsobila, že sa stali pre východoeurópskych umelcov takými príťažlivými: dodali pocit prepojenosti k celoplanetárnemu diskurzu, ktorého politický aspekt často autority prehliadali, a preto sa stali pre mnohých umelcov dobrým prostriedkom na vyjadrenie svojej kritiky.
Knihu The Green Bloc vydalo v tomto roku vydavateľstvo Central European University Press a ide o rozšírenú verziu PhD dizertácie, ktorú autorka obhájila na University College London. Jej záujem o prepojenie umeleckého a environmentálneho diskurzu vo východoeurópskom kontexte nadobudol mnoho foriem: Maja Fowkes spoločne s Reubenom Fowkesom pôsobili ako historici umenia, kurátori a pedagógovia v Budapešti a Londýne. V Budapešti založili Translocal Institute (http://translocal.org), ktorý slúži ako miesto stretnutia, knižnica a všeobecný rámec pre ich výskum a súvisiace aktivity.
The Green Bloc sa zameriava na päť samostatných krajín (ktoré v predmetnom čase ešte boli iba tri: Maďarsko, Československo a Juhoslávia) po revolučnom roku 1968. Sústreďuje sa okolo rôznych spôsobov, akými neo-avantgardné umenie regiónu vyjadrovalo svoj vzťah k prírode. Každá kapitola zodpovedá hĺbkovej analýze práce umelca (alebo skupiny umelcov) od Pécs Workshopu v Maďarsku, cez OHO v Slovinsku, skupinu TOK v Záhrebe a Rudolfa Sikoru v Bratislave, až po Petra Štemberu v Prahe. Fowkes pristupuje k práci komparatívne a neobmedzuje svoj výskum na konkrétne médium. Zahŕňa širokú škálu umeleckých taktík a techník použitých na vyjadrenie vzťahu k prírode. V prípade Pécs Workshopu a OHO analyzuje reštrukturalizáciu krajiny vo forme zanechania rôznych znakov a umiestňovania abstraktných prvkov v prírodnom prostredí. Ďalej predstavuje zásahy skupiny TOK v Záhrebe, ktoré upozorňujú na mestské odcudzenie a znečistenie životného prostredia, na Štemberove performatívne pokusy harmonizovať s prírodou a Sikorove prepracované orientačné systémy, ktoré dali ekológiu do súvislosti s kozmológiou.
Táto pluralita umeleckých prístupov je zapracovaná do bohatého socio-politického popisu regiónu, so zvláštnym zameraním na environmentálny diskurz. Hoci kniha je významným príspevkom k umeleckej histórii regiónu, širší význam vyplýva z jej komplexného a poetického pojednania o socialistickej politike ľudských vzťahov na prelome 60. a 70. rokov. Kniha načrtáva nový spôsob pohľadu na historický kontext vo vzťahu k našim aktuálnym (environmentálnym a politickým) problémom vo východnej Európe, pričom zároveň prispieva ku konkrétnejšiemu pochopeniu environmentalizmu, ktorý je citlivý k regionálnym rozdielom.
Júlia Laki