MODEL MITANA by

by 20. 12. 2015

Už dlhšiu dobu môžeme v kultúrno-spoločenskom dianí sledovať záujem o marginalizované dedičstvo modernej architektúry a industriálu. Atmosféra opustených ruín stavieb či nevyužívaných urbánnych štruktúr podnecuje romantické vízie zanikania, ale aj spasiteľské sny o ich zachovaní a novom využití. V posledných rokoch k výrazným predstaviteľom takéhoto diskurzu na slovenskej výtvarnej a architektonickej scéne patrí združenie Archimera.

Vo svojom novom projekte (autori koncepcie Peter Mazalán, Martin Zaiček, Zuzana Žabková) na terasách bratislavskej obrátenej pyramídy vytvorili multižánrové predstavenie spájajúce už overenú spolupracovníčku Archimery, tanečníčku a performerku Zuzanu Žabkovú s operným umelcom Petrom Mazalánom. Veľkorysý, scénograficky komponovaný priestor terás Slovenského rozhlasu bol dejiskom malej „miestošpecifickej opery“, viacvrstvovým dielom, ktoré malo byť poctou jednému z najemblematickejších monumentov Bratislavy. Pre vlastný obsah „hry“ si autori zvolili pasáže z poviedok Dušana Mitanu tematizujúce mestský priestor a architektúru len zľahka, bez prvoplánovej popisnosti. Vizuálne príťažlivým performance dominovali Žabkovej choreografie situované do „výkladných skríň“ interiérových chodieb budovy, ktorým ostatné hudobno-obrazové etudy viac-menej sekundovali. Rozhlas sa však nestal len kulisou samotného tanečného a hudobno-obrazového spektákla, k druhej vrstve projektu, ktorou bola oslava architektúry rozhlasu ako takej, mala diváka priviesť odborná exkurzia architekta Zaičeka prepájajúca jednotlivé Mitanovské scénky. Charakteristický Mitanov naturalizmus a pesimizmus sa tak v predstavení zrážal s entuziazmom modernistických vízií architekta Svetka, autora budovy rozhlasu. Táto „óda“ na zrealizovaný fragment modernistického sna naznačuje, že romantické nasadenie pre zmenu konkrétnych problémov spoločnosti dnes tvorí vitálnu líniu umeleckej produkcie aj na Slovensku.

 

Peter Mazalán, Martin Zaiček, Zuzana Žabková / Model Mitana / performance / 2015 / foto: Andrea Kalinová.

 

Peter Szalay

More stories by

Peter Szalay