Z dlhodobo kontinuálne rozvíjaného projektu združenia Verejný podstavec: Bod 0 sa do dnešných dní zrealizovali tri projekty: Paweł Althamer v priestore fontány Kvet vytvoril obrovské pieskovisko (2012), Ilona Németh zahalila Námestie slobody do umelo vytvorenej hmly (2013) a Krištof Kintera naň osadil verejný jukebox s možnosťou výberu rôznych piesní a šlágrov (2014). Posledným z pôvodne koncipovaného projektu je realizácia maďarského post-konceptuálneho výtvarníka Szabolca Kispála Pozastavená explózia.
Z pôvodného návrhu vyhĺbenia jamy (Korunovačné údolie), ako pendantu bratislavského korunovačného návršia, vznikol projekt, ktorý subverzívne obsadzuje priestor námestia. Fragmenty zdemolovaného súsošia Klementa Gottwalda s vytesanými menami vybraných historických a kultúrnych osobností zo slovenského kontextu (Gisi Fleischmann, Rudolf Viest, Andrej Hlinka, Gustáv Husák, János Esterházy, Adela Banášová, Andy Warhol, Lívia Klausová, Ivan Bella) rozmiestnil na deviatich miestach námestia. Desiaty fragment ostáva bez vytesaného mena a je určený k hlasovaniu o možnej osobnosti, ktorá by si túto formu „monumentu“ zaslúžila.
S vytlačenou mapkou prechádzam prázdnym námestím. Desať zastavení. Obedujúci robotníci ma z diaľky sledujú. Zdám sa im podozrivý. Kopú nejaké potrubie. „Korunovačné údolie.“ Oblúkom sa vraciam okolo fontány. Z Kvetu dážď zmýva graffity. Bod 0. „Vstup na vlastné nebezpečie.“Nežiaduce „zbytky“ súsošia sa vracajú späť na pôvodné miesto. Jeho časti sú označené menami kontroverzných, populárnych či pre pomníkovú poctu irelevantných postáv. Výber mien zároveň reflektujenašu neschopnosť vyrovnať sa s totalitnými režimami minulosti, ale aj neschopnosť uctiť si skutočné prejavy humanizmu. Výber reprezentuje aj prisvojovanie si mien, ktoré majú so Slovenskom málo spoločné, alebo hovorí o novodobých mediálnych osobnostiach. Pamätník, resp. jeho fragment, tvorí podklad pre aktuálny monument. História sa stáva východiskovou platformou pre súčasné občianske povedomie. Motív absencie pamäti či neuvedomenej amnézie sa vyjavuje v nežiadaných, nechcených zvyškoch. Tie obsadzujú verejný (ale často aj mentálny) priestor. Scéna námestia zohráva dôležitú úlohu. Jeho historicko-politická zaťaženosť (vojenské prehliadky počas prvého slovenského štátu, májové oslavy počas socializmu, osadenie súsošia K. Gottwalda, súčasný dlhodobo neriešený problém občiansko-verejného charakteru, developerské zásahy) sa vyjavuje ako urbánny palimpsest. Nechcený a ignorovaný, pritom vo svojej podstate monumentálne koncipovaný priestor sa stáva územím ponechaným na postupnú „eróziu“.
Szabolc Kispál, Pozastavená explózia, site-specific inštalácia / 2015 / foto: Martin Piaček.
Ján Královič
