Nestáva sa často, aby som si prial byť nepopísaný minulými skúsenosťami, nepoznal kontext výstavných projektov a o súčasnom umení vedel tak málo, ako je len možné. Byť nepoškvrnený históriou by nejednému z nás uľahčilo percepciu súčasného umenia. Bez porovnávania či hodnotenia na základe zadefinovaného kontextu. Existuje vôbec niečo také ako zlý pocit z príliš veľa informácií? Túto, ale aj mnoho ďalších otázok vo mne vyvolala výstava After (kurátor Ľuboš Lehocký) slovenskej maliarky Eriky Miklóšovej (1984) v bratislavskej DOT Gallery.
Absolventka ateliérov Daniela Fischera a Emöke Vargovej na VŠVU sa úspešne etablovala na domácej výtvarnej scéne, čo potvrdzujú jej výstavné aktivity a nominácie na rôzne umelecké ceny (ESSL Art Award, VÚB Maľba roka). Vo svojej tvorbe spája tradičnú maľbu s konceptuálnymi presahmi, mieša akryl s olejom a prítomný je typický – mierne expresívny maliarsky rukopis. Výrazným motívom v jej tvorbe je privlastňovanie a reinterpretácia už existujúcich motívov a diel. Apropriácia so sebou vždy nesie určité riziká, ktorými sú otázky originality, autorstva či práv. Takisto je dôležité prihliadať na to, ako citlivo sa pracuje s pôvodným materiálom. Ako je z názvu výstavy zrejmé, cudzie diela sa stali hlavným impulzom aj ostatného výstavného projektu. Tvoria ho plátna, ktorých predobrazy si Miklóšová prepožičala od autorov ako Ján Mančuška, Martin Kollár, Markus Schinwald a i.
Dômyselným detailom novej série je fakt, že všetky pôvodné diela nie sú maľby. Ich prepisom na plátno sa tak otvárajú otázky (ne)vyčerpateľnosti jednotlivých médií, vizuálna sila diel, ale aj (ne)schopnosť dešifrovania autorských koncepcií. Nemôžem sa však ubrániť ambivalentnému dojmu, kde na jednej strane stojí kvalitná maliarska práca, a na strane druhej nie úplne jasná koncepcia, ktorá by sa odzrkadlila na výbere predobrazov. Určite by bolo zaujímavé vnímať projekt bez poznania referencií, na ktoré odkazuje. Odkryla by sa tak možnosť vnímať maľbu taká, aká je. Keďže to však nie je možné, naskytli sa mi len premaľby diel od rôznych autorov a jediné, čo majú spoločné, je Miklóšovej selekcia.
Pohľad do výstavy Eriky Miklóšovej v DOT. Contemporary Art Gallery foto: archív galérie.
Michal Stolárik