Maliara strednej generácie Františka Demetera je možné označiť za introverta na slovenskej scéne nielen pre jeho povahu, ale aj pre povahu jeho tvorby a málopočetnosť výstavných aktivít. Jeho krátka vizitka by znela nasledovne: narodený 1975 v Trebišove, absolvent bratislavskej VŠVU (2000), kde je v súčasnosti aj pedagógom, čerstvý finalista Ceny Oskara Čepana (2015).
To, čo Demetera zaujíma, je väčšmi uvažovanie nad podstatou maliarskeho zobrazenia než produkcia množstva vlastných diel. Kľúčovým sa stáva osobná polemika s klasickým vzorcom obrazu a jeho vnímania, istá rovina tichej vzbury, dekonštrukcie zažitých estetických foriem a možnosti čítania obrazu. Vytvára vlastný „medzihraničný“ priestor, kde sa vydáva na prieskum teritória maľby a (ne)uchopiteľnosti zobrazeného.
V starších prácach autora zaznamenávame aj ľudskú figúru, jej fotografickú predlohu a spracovanie. Neskôr sa objavuje skôr v pozadí iba časť postavy či jej detail (Kto si ty a kto som ja, 2009; Bratstvo, 2010; Rameno, 2013-4). Postupné vypúšťanie figuratívnosti vyústilo do polohy zbaviť sa v obraze akéhokoľvek príbehu. Sústrediť sa na otázky samotného média maľby, práce s obrazom, problematizovať jeho možnosti a limity. Počiatočne prevládali minimalistické abstraktné plochy, takmer monochrómy. Pridávaním aj vymazávaním starších vrstiev či zobrazení. Vrstvenie, prekrývanie, pridávanie vrstiev, až kým pruská modrá nie je úplne čierna. Zatieranie a nemožnosť uchopiť zobrazované. Vytvára celú sériu veľkoformátových amorfných, tečúcich štruktúr, ktoré tvorili základ výstavy Maličkosti k vražde (Umelka, Bratislava 2009).
Čiastočne sa venuje skúmaniu problému farby, farebného spektra či len línii, nahustenej sústave čiar, ťahaných voľnou rukou (Closed Words, 2014; Falling Mountains, 2014; Durchkämmung, 2015). Demeter postupne opúšťa farbu a tenduje k čierno-bielej nefarbe. Ohraničuje si svoje výskumné pole maľby, vytvára isté „modelové“ situácie, kde nie je jasné, čo vlastne tvorí obraz. Sústreďuje sa na prípravnú fázu obrazu, na „spodné prádlo“ maľby – šeps, podmaľbu, povrch maľby. Dôležitou sa stáva plocha, do ktorej vkladá pauzáky, kresby, papiere a základné geometrické tvary a znaky. Kruhy, kružnice a ich permutácie do elipsy, lichobežníka, čiary a mriežky. Zvetralé tvary skladá do podivných schém či jednoduchých vrstiev, aj potrebných prázdnych miest. Experimentálne pracuje aj s rámom, jeho deformáciou, tvarovaním či vypustením stredovej priečky. Vyrezáva časti plátna a vkladá samostatné maliarske „implantáty“ s vlastným blindrámom a pod. (Model, 2013; Výsek, 2015; Look in Circle, 2015).
V jeho tvorbe nájdeme aj istú dávku procesuálnosti. Symptomatický je videozáznam akcie, pri ktorej sa autor listom čistého papiera či rohom blindrámu snaží zachytiť drážku na LP platni a vydáva pritom zvuky a útržky hudby (Frame, 2015). Práve uvedomenie si nemožnosti zachytenia či znázornenia je pre Demetera dôležitým momentom. Možno aj preto redukuje obraz na jeho fyzickú vrstvu, na textúru, štruktúru plátna či znakotvorbu. Možno preto tie početné siete, mriežky, konštrukcie, ktoré evokujú a zmnožujú povrch obrazu. Niekedy tieto mriežky či pletivá prekrýva transparentnými hmotami či lakmi, aby dosiahol manifestačne očistený obraz „na kosť“ (Bez názvu, 2012; Two forms, 2014). Na druhej strane mriežky formuje nielen dovnútra obrazového poľa, ale aj navonok. Pripravuje jednoduché drevené konštrukcie, rošty či latkové mriežky, do ktorých vkladá rôzne tvarovaný obraz.
Odhaľuje a pojednáva aj zadnú stranu obrazu, maľuje jednotlivé priečky blindrámu. Ako spomínané „prádlo“ maľby vešia jednotlivé konštrukcie na šnúru, za sebou a vedľa seba, kde sa divák medzi nimi môže pohybovať. Z tradičného 2D média vytvára obrazobjekt, inštaláciu, nový priestor maľby. Najsilnejšie tento maliarsky environment vyznel v realizácii jeho samostatnej výstavy v bratislavskej Krokus Galérii (NIE-ÁNO-NIE, 2014). V pražskej galérii SPZ išiel Demeter ešte ďalej (Nič než plocha, 2014). Uprostred malého priestoru boli zavesené štyri diely dekonštruovaného obrazu, ktoré pri samotnom vstupe divák uvádzal do pohybu otvorením dverí – cez dômyselný systém kladiek a laniek. Divák sa tak ocital v prostredí rozkolísaných a neistých malieb, kde sa sám stal aktívnym účastníkom narušenia tradičnej roly obrazu. Práve toto zneistenie, konfrontácia vnímateľa s iným postavením obrazu je pre autora stredobodom záujmu, stáva sa súčasťou jeho výpovede. Akoby už nebola dôležitá figúra v obraze, ale figúra okolo neho – divák samotný, jeho prítomnosť, vnímanie a jeho primárna skúsenosť s obrazmi.
Takže polemika, dekonštrukcia, kolážovitosť a istá neistota alebo nespokojnosť s médiom maľby zostáva atribútom jeho súčasného napredovania a spochybňovania. Pre istotu prikladám na záver niekoľko otázok, ktoré dokreslia potrebnú neistotu autora malieb aj autora tohto textu:
• Musí každá mladá generácia prejsť územím, cez ktoré sme už neraz prešli? Bola spolupráca so starším kolegom Monogramistom T. D. na Koceľovej ulici v maliarskom „ne-ateliéri“ pre Demetera vysokou školou práce s obrazom, alebo naopak znamená intoxikáciu jeho diel podobným spôsobom práce?
• Je obraz stále iba dublovaním reality? Zbavený ilúzie, nápodoby, príbehu, podobá sa viac sám sebe? Má DEMETER správny maľbometer, aby to prostriedkami maľby zistil? Ako odmerať zvýšenú teplotu obrazu? Horlivý zápal umelca, horúčkovitý povrch pigmentového poľa?
• Je šepsované plátno iba „spodným prádlom“ maľby? Alebo je možné s ním pracovať samostatne – s jeho štruktúrou, povrchom, s jeho procesom schnutia či starnutia a vnímať ho pritom ako kultúrny predmet?
• Je závesný obraz navždy spätý so stenou alebo ju môže slobodne opustiť a vykročiť do neznámeho priestoru? Je vybraný detail, chyba či diera v obraze len ďalším „oknom“ do jeho vnútra? Môže byť zadná strana plátna obrazom? Nie je odhaľovanie zadnice maľby zahaľovaním nedostatku prednosti? Môže už samotný rám byť rámovaním jeho obsahu?
• Je umelec bezradný, keď je zahnaný do pravého kúta svojho obrazu, do rohu svojho myslenia? Môže byť slepá ulička tiež dôležitou cestou k definovaniu obrazového poľa? Je umelec vždy ten, citlivý, skromný, neuznaný tvor (lebo tvorí) a kurátor ten manipulujúci a škodiaci ne-tvor (lebo netvorí)? Je mnoho otáznikov viac ako jeden víťazný statement? Dokáže kunsthistorický text priniesť nejaký ďalší význam – má vôbec nejaký zmysel, úmysel, syseľ?
František Demeter (1975) po štúdiu na ŠÚV v Košiciach (1994) absolvoval štúdium v ateliéri maľby prof. Jána Bergera na VŠVU v Bratislave (1994-2000). Dlhodobo sa venuje médiu maľby a obrazovej kultúry – skúmaniu hraničných polôh „neobrazu“. Tento program prezentoval predovšetkým na troch individuálnych výstavách (Galéria FVU Bratislava 2009; Krokus Galéria Bratislava 2014; SPZ Praha 2014). Zúčastnil sa početných kolektívnych výstav v Čechách a na Slovensku. V roku 2015 bol finalistom Ceny Oskára Čepana. Zastupuje ho Krokus Galéria v Bratislave. V súčasnosti žije v Bratislave a pracuje na Katedre maľby VŠVU.
Pohľad na inštaláciu Nič než plocha, SPZ Galéria Praha 2014, foto: archív autora. Courtesy František Demeter & Krokus Galéria.
Frame, 2015, videoscreen. Look in Circle, 2015, olej na plátne, papier, 228 × 197 cm.
Rameno, 2014, zadná strana. Rameno, 2014, olej na plátne, 180 × 130 cm.
Všetky foto: archív autora. Courtesy František Demeter & Krokus Galéria.
Vladimír Beskid je kurátor a historik umenia.
