Lýdia Pribišová: Čo ťa viedlo k rozhodnutiu kandidovať na funkciu riaditeľky Východoslovenskej galérie?
Dorota Kenderová: K rozhodnutiu viedlo niekoľko dôvodov. Sledovala som dianie vo Východoslovenskej galérii, a keď som niekedy v apríli minulého roku zachytila prvú výzvu do konkurzu na nového riaditeľa, tak mi napadlo, či do toho neísť. Zaoberala som sa tou myšlienkou intenzívne asi týždeň-dva a nakoniec som sa rozhodla neprihlásiť. V prvom kole nikoho nevybrali a ja som vedela, že bude ďalší konkurz a mala som viac času to premyslieť. To premýšľanie bolo hlavne o tom, čo to vlastne bude zahŕňať, čo sa stane s Hitom, či sú moje schopnosti dostatočné a či to celé zato stojí, či budem môcť slobodne realizovať program a plány… Tiež som v tom čase intenzívne študovala rôzne materiály nielen o Východoslovenskej galérii, ale aj iných zbierkotvorných a regionálnych galériách a začala som si k takémuto typu inštitúcie budovať kladný vzťah. Veľa priateľov z odbornej obce ma v tomto rozhodnutí podporovalo a tak som na ten konkurz šla.
LP: Galéria spadá pod Košický samosprávny kraj a jej vedenie i vďaka tomuto nastaveniu nemalo doteraz najlepšiu povesť, nevyvoláva táto situácia u teba obavy?
DK: Ani nie. Myslím si, že aj kraj má záujem mať dobrú a mienkotvornú inštitúciu, hlavne keď disponuje takým vývozným artiklom, akým je košická moderna, a aj samotné Košice či región majú potenciál byť dobrým príkladom, ako sa robí kultúra. Ešte som v Košiciach krátko, takže neviem povedať, ako sa to bude celé vyvíjať, ale z doterajšej komunikácie som mala dojem, že im na tom záleží. Tak dúfam, že naše predstavy o tom, ako by galéria mala fungovať, budú mať nejaké styčné body. Som v tomto optimistka, keby nie, tak sa nikdy nič neposunie vpred.
LP: Máš dlhoročné skúsenosti s vedením nekomerčnej Galérie Hit, bude táto galéria i naďalej fungovať?
DK: Tento rok na 100% a v budúcnosti, dúfam, tiež, ale budeme musieť nutne posilniť kolektív.
LP: Si umelkyňa, no postupne si sa čoraz viac venovala kurátorským aktivitám. Ostáva ti ešte čas i na tvoju vlastnú tvorbu?
DK: To nikdy nebolo o čase alebo kurátorských aktivitách, ktoré by mi v tom bránili. Áno, najskôr to bol Hit čo ma „odsústreďoval“ od svojej tvorby. Neskôr som mala pocit, že je to o pedagogickom pôsobení. Pre mňa nebolo možné skĺbiť konzultovanie širokého spektra tém a myšlienok študentov a potom mať ešte kapacitu na vlastné. A možno sa len vyhováram na iné faktory, pravdou je, že som extrémne prísna a perfekcionistka, a to ma výrazne blokuje. Avšak to, že mám umelecké vzdelanie, mi aj vo funkcii riaditeľky či galeristky dáva možnosť nazerať na veci z druhej strany, čo mi dosť pomáha.
LP: Koordinovala si aj projekt Open Studio Ateliéru IN Ilony Németh na Vysokej škole výtvarných umení, pôsobila si v ňom ako odborná asistentka. Budeš s ateliérom nejakým spôsobom i naďalej spolupracovať? Prípadne, máš vytipované nejaké inštitúcie či ľudí, s ktorými budeš spolupracovať?
DK: V ateliéri aj v Hite sme robili na slovenské pomery veľmi ambiciózne medzinárodné projekty, vytvorili sme za ten čas veľký network, preto bude úplne prirodzená spolupráca na rôznych úrovniach, s rôznymi inštitúciami, nezávislými subjektmi aj školami: kto, kedy a akým spôsobom sa nám bude postupne objavovať.
LP: Priblíž, prosím, tvoju programovú koncepciu vo Východoslovenskej galérii. Ak môžeš, tak i program najbližších päť výstav či projektov.
DK: V prvom rade si kladieme za cieľ nastaviť dramaturgiu obidvoch budov a výstavných miestností, ktorých máme dosť veľa, vizuálnu identitu, organizačnú štruktúru, a ak sa mi tento plán podarí presadiť aj pred poradným orgánom, ktorý si plánujem zostaviť, pred kolegami a odborom kultúry, môžeme sa pustiť do postupného zapínania programov. Nikam sa neponáhľam, je totiž naozaj veľmi cítiť, že galéria mala za posledné dva roky troch riaditeľov a produkovalo sa veľmi veľa výstav rôznej kvality. Galériu musíme v prvom rade zastabilizovať a na budúcnosť sa poriadne pripraviť. Čo sa týka roku 2016, tam už program beží a do neho som nijakým spôsobom nezasahovala. Otvorili sme samostatnú výstavu Svetlany Fialovej, momentálne prebehla výstava Sochárky z produkcie SNG, a tiež pripravujeme výstavu Holandská maľba 16. až 18 storočia zo zbierok Alšovej juhočeskej galérie.
LP: Presťahuješ sa do Košíc?
DK: Mentálne som tam presťahovaná už od zvolenia, kde sa bude nachádzať moje fyzické telo, je jedno, ale pravda je, že zatiaľ tam trávim väčšinu času. Viem si predstaviť Košice ako mesto, kde sa dá žiť.
LP: Ďakujem.
Svetlana Fialová / Bez názvu / 2016 / neónové trubice / 154 × 130 cm / pohľad do výstavy vo Východoslovenskej galérii / foto: Ondrej Rychnavský
Lýdia Pribišová