NOVÝ RIADITEĽ NCSU CHRISTIAN POTIRON

26. 3. 2016

Do Nadácie – Centra súčasného umenia od 1. marca 2016 nastúpil nový výkonný riaditeľ Christian Potiron a vystriedal tak Bohdanu Hromádkovú, ktorá bola na tejto pozícii 15 rokov.

 

Bohdana Hromádková: Ty si Francúz, ktorý už dlhšie pôsobí v rámci kultúrnej prevádzky na Slovensku a v Čechách. Aké sú tvoje skúsenosti s lokálnou scénou? Myslíš si, že tento odstup je pre teba skôr devízou alebo nevýhodou?

Christian Potiron: V regióne pôsobím už viac ako 14 rokov. Začal som v roku 2002 v organizácii Truc Sphérique v Žiline, kde som sa podieľal na tvorbe kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie. Neskôr som mal možnosť pôsobiť v Belehrade a na projektoch Európskeho hlavného mesta kultúry v Košiciach a Plzni.

Zúčastnil som sa na budovaní lokálnej občianskej spoločnosti a promovaní súčasnej kultúry v Žiline práve v čase, keď primátorom bol Ján Slota. Musel som sa tiež konfrontovať s komplikovaným financovaním neštátnej kultúrnej organizácie na Slovensku. Bola to „drina“ a zároveň nesmierne obohacujúca skúsenosť, ktorá určite zmenila moje vnímanie práce v kultúre. Na Slovensku je to celé možno menej o verejnej kultúrnej stratégii a rozširovaní kultúrnej ponuky, na rozdiel od Francúzska. Niekedy mám však pocit, že je pragmatickejšie učiť sa z praxe a vychádzať z kultúrnych potrieb danej komunity.

Vďaka môjmu štúdiu som sa vždy zaujímal o komunitný a mestský rozvoj a zo spomínaného „žilinského obdobia“ mi zostala tá chuť byť nápomocný pre umelcov a neštátne kultúrne organizácie. Preto som sa v ďalšej mojej práci v Košiciach a Plzni nachádzal často v roli moderátora medzi obyvateľmi, kultúrnou obcou a verejnou správou.

Aj keď byť cudzincom a nemať slovenčinu ako materinský jazyk ma často spomaľuje v práci, myslím si, že je to zároveň výhodou, čo sa týka odstupu od lokálnych konfliktov a schopnosti vidieť veci v širšom kontexte. Navyše, ľudia mi dovolia opýtať sa aj hlúpe otázky a nechávajú si čas, aby mi veci vysvetlili.

 

BH: Od 1. marca 2016 si sa stal výkonným riaditeľom Nadácie – Centra súčasného umenia. Ako vnímaš túto inštitúciu a ako si predstavuješ jej smerovanie? Ako chceš postaviť programovú dramaturgiu?

ChP: Verím v prestíž tejto organizácie a chcem nadáciu udržať v kľúčovej roli, ktorú má od revolúcie v podpore umeleckých iniciatív a propagácii súčasného umenia na Slovensku. Chcem posilniť vzdelávacie aktivity nadácie, hľadať formáty pre lepšie interakcie umenia s verejnosťou a byť nápomocný pri tvorbe lokálnej kultúrnej politiky v slovenských mestách a krajoch. Rok 2016 bude pre nás prechodný, plánujeme počas neho prípravu novej stratégie a nových aktivít.

Vzhľadom na to, že nie sme nadácia, ktorá distribuuje granty, verím, že môžeme podporovať kultúrnu scénu predovšetkým formou vzdelávania. Chceme ponúkať pravidelné workshopy, tréningy a diskusie v rámci novovytvorenej Akadémie súčasného umenia. Ide o vzdelávací program pre umelcov a kultúrnych operátorov, ktorý dáva možnosť inšpirovať sa najinovatívnejšími prístupmi v kultúre, a zároveň ponúka verejnosti možnosť lepšie porozumieť súčasnému umeniu a práci všetkých profesií s ním spojených.

Chceme naďalej rozvíjať inovatívne platformy, ktoré pomôžu slovenskému súčasnému umeniu sa zviditeľniť, tvorbu nových diel a ich reflexiu. Preto budeme ďalej rozvíjať prestížne akcie, ako je Cena Oskára Čepana, kritickú a publikačnú činnosť, no našou hlavnou prioritou je rozvoj publika.

Myslím, že výsledky volieb a nárast extrémizmu na Slovensku poukazujú tiež na nedostatky v kultúrnej politike a práci s publikom. Potrebujeme prekročiť hranice nášho málo početného diváckeho zázemia a diskutovať s celou spoločnosťou. Preto chceme ďalej skúmať nové formy interakcie medzi verejnosťou a súčasným umením, napríklad v rámci transformácie Bratislava Art Festivalu a rozvoja aktivít v oblasti komunitného umenia. Taktiež by som chcel ponúknuť expertízu nadácie v tvorbe kultúrnej politiky pre mestá a kraje na Slovensku. Nadácia v minulosti spoluorganizovala program Kultúrna politika od A po Z pre Žilinský kraj, taktiež aktuálne pomáhame mestu Novi Sad v Srbsku pri príprave ich uchádzania sa o titul Európskeho hlavného mesta kultúry 2021.

Stále máme čo robiť, aby sa kultúra stala centrom záujmu slovenskej spoločnosti. Preto verím, že je nutné pracovať s interdisciplinárnym prístupom a s presahmi umenia do iných oblastí, ako napríklad sociálnej, urbanistickej, vedeckej, ekonomickej, či oblasti turizmu. Napríklad v prípade vyhovenia žiadosti o dotáciu od Fondu na podporu umenia (FPU) máme v pláne znovu otvoriť Open Gallery v priestoroch Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF) a organizovať výstavy s presahmi do ľudskoprávnej tematiky.

 

BH: Do roku 2001 bola Nadácia – Centrum súčasného umenia plne financovaná Georgo Sorosom, od roku 2001 bol rozpočet z tohto zdroja 0 eur. Realizácia jednotlivých projektov sa do veľkej miery odvíjala aj od pokrytia ich rozpočtu. Ako chceš dosiahnuť finančnú udržateľnosť tejto inštitúcie?

ChP: Tak ako u väčšiny neštátnych kultúrnych organizácií na Slovensku je základom nášho rozpočtu štátna podpora sprostredkovaná novovytvoreným Fondom na podporu umenia (FPU). Našťastie máme vytvorenú stabilnú základňu sponzorov a podporovateľov. Veríme, že pri internacionalizácii našich aktivít existuje možnosť získať väčšiu podporu v rámci programov EÚ. Taktiež cez rozvoj aktivít akadémie a konzultačných aktivít pre samosprávy vieme navýšiť úroveň nášho financovania. Tento rok sa Nadácia zúčastní programu Escalator od Creative Industry Košice, v rámci ktorého s pomocou medzinárodných expertov budeme ďalej pracovať na našom strategickom plánovaní a rozvoji finančnej udržateľnosti.

 

BH: Nadácia realizuje jeden z najsledovanejších projektov v oblasti vizuálneho umenia na Slovensku, Cenu Oskára Čepana. Koordinovalo ju doposiaľ niekoľko tímov a ľudí. V posledných dvoch rokoch to bol tím Tomáša Džadoňa a Barbory Šedivej. Tento tím odstúpil od spolupráce. Ako bude za daných okolností vyzerať priebeh ročníka 2016?

ChP: Cena Oskára Čepana je každoročne dôležitým momentom pre výtvarnú obec na Slovensku a tešíme sa, že tento rok nebude výnimkou vďaka úspešne zabezpečenému grantu od FPU. Výzvu pre mladých výtvarníkov zverejníme už 16. apríla. Výber štyroch finalistov oznámime v júli, výstava finalistov a ceremoniál odovzdania ceny sa uskutoční začiatkom novembra. Tomáš Džadoň a Barbora Šedivá urobili veľké množstvo dobrej práce počas uplynulých dvoch rokov, za čo im patrí veľká vďaka. Cenu posunuli ďalej, posilnili jej identitu a zainteresovali kultúrnu obec v ďalších regiónoch na Slovensku. V budúcnosti sa tešíme na ich cennú spätnú väzbu v rámci konzultačného orgánu fungujúceho popri COČ.

V rámci ďalšieho posunu COČ chceme, aby mala každé dva roky nového kurátora/ programového koordinátora. Zároveň sme pocítili potrebu lepšej integrácie produkčných, administratívnych a komunikačných aktivít v rámci COČ do bežného fungovania nadácie. Vytvorili sme nový tím a najbližšie dva roky bude cenu koordinovať Zuzana Pacáková, ktorá vyštudovala kurátorstvo na Sorbonne v Paríži a je okrem iného hlavnou organizátorkou Bielej noci v Košiciach a v Bratislave.

Momentálne sa nachádzame v procese výberu miesta, ktoré bude hostiť cenu v rokoch 2016 a 2017.

Máme pocit, že je dobré, že cena putuje po Slovensku a chceli by sme v tom pokračovať. Rovnako, ako navrhovali Tomáš a Barbora, plánujeme zmeniť harmonogram COČ, aby sme získali viac času na prípravu, spoluprácu s hostiacou organizáciou a na prácu s finalistami. Z tohto dôvodu spustíme výzvu na rok 2017 už v novembri 2016 po vyhlásení víťaza. Ako výnimka v rámci siete YVAA, v ktorej COČ funguje, zostane naďalej veková hranica pre prihlásených 40 rokov.

Ako priority sme so Zuzanou určili rozširovanie spoločenského dopadu COČ a propagáciu na medzinárodnej úrovni, rovnako ako systematickejšiu a hlbšiu spoluprácu s laureátmi formou verejnej prezentácie po návrate z rezidencie v NYC, vytvorením katalógu či samostatnou výstavou.

 

BH: Budete v projekte BLAF – Bratislava Art Festival pokračovať? V minulom roku tento projekt prebiehal v spolupráci s prvým bratislavským ročníkom festivalu Biela noc. Plánujete v tejto spolupráci pokračovať a čo prinesie festival BLAF?

ChP: Projekt BLAF (Bratislava Art Festival) mal počas šiestich rokov svojej existencie celospoločenský a verejnoprospešný prínos. Tento typ podujatia patrí v súčasnosti v zahraničí k obľúbeným a navštevovaným formám, ponúka široké možnosti prezentácie multižánrového umenia a koncentruje rôzne aktivity pod jedno „strešné podujatie“. Mám však pocit, že od jeho založenia v roku 2010 sa doba a potreby v Bratislave zmenili. Preto sa v roku 2016 Bratislava Art Festival dramaturgicky a programovo pretransformuje. Symbolicky opustíme pomenovanie BLAF a zostane iba Bratislava Art Festival. Ak sa nám podarí získať financie od FPU, tento ročník festivalu bude rozsahom výrazne menší (program v galériách bude zrejme trvať iba jeden deň) a viac prepojený s úspešným podujatím Biela noc. Hľadáme cestu medzi festivalom o umení vo verejnom priestore a bienále súčasného umenia, teda prepojenie medzi odbornou verejnosťou a témou „búrania bariér“ vo vnímaní súčasného umenia laickou verejnosťou.

Paralelne s tohtoročným programom chceme hľadať nový formát na rok 2017, a to otvorením verejnej diskusie v rámci medzinárodnej konferencie, na ktorej budeme prezentovať príklady „dobrej praxe“ zo zahraničia. Do tvorby nového formátu plánujeme zahrnúť tiež výskum potrieb divákov v Bratislave, rozhovory s umeleckou komunitou a budovanie novej koalície partnerov.

 

BH: Priebežne budovaná dokumentácia, ktorá je jedinou svojho druhu na Slovensku, poskytuje veľký potenciál pre ďalšie spracovanie (aktualizácia, digitalizácia). Aké sú tvoje zámery v tomto smere?

ChP: Dokumentácia súčasnej umeleckej tvorby, ktorú zabezpečuje nadácia, je jedinečná. Po presťahovaní je časť z nej dostupná verejnosti v knižnici SNG v Hurbanových kasárňach. Chceme, aby bol postupom času dostupný aj zvyšok, taktiež zvažujeme príležitosť digitalizácie časti tohto fondu a jeho každoročné doplnenie o profily finalistov či výhercov Ceny Oskára Čepana.

 

Christian Potiron je pôvodom z Francúzska, ale v strednej Európe a na Slovensku už žije 14 rokov. Má za sebou sedemročnú prax na vedúcich pozíciách v dvoch vrcholných kultúrnych projektoch – Európske hlavné mesto kultúry v Košiciach a v Plzni. Získal tam bohaté skúsenosti pri tvorbe kultúrneho programu a pri práci v lokálnej kultúrnej politike. V rokoch 2002–2006 pracoval v kultúrnom centre Stanica v Žiline, kde získal predovšetkým prehľad o celoslovenskej kultúrnej scéne a financovaní nezávislej kultúrnej iniciatívy. Má dobre vybudované kontakty aj v zahraničí a spolupracoval s viacerými európskymi partnermi a sieťami. Dlhodobo sa venuje téme umenia vo verejnom priestore a komunitnému umeniu alebo práci s publikom. Absolvoval štúdium Územné plánovanie a sociálny rozvoj na univerzite v Paríži – Nord vo Francúzsku pred odchodom na Slovensku a potom študoval Kultúrny manažment a kultúrnu politiku na Balkáne v Belehrade.

 

Christian Potiron / riaditeľ Nadácie – Centra súčasného umenia / foto: Peter Gáll.

Pohľad do výstavy súťaže Cena Oskára Čepana / 2015 / foto: Katarína Hudačinová.

 

Bohdana Hromádková

Find more stories

Home