Fest Anca

Medzinárodný festival animácie Fest Anča je jediným slovenským multimediálnym festivalom zameraným na animovanú tvorbu predovšetkým pre dospelého diváka. Vznikol spojením študentského projektu kulturologičky Jany Slezákovej, kultúrnej manažérky Jany Ondikovej a osobnou iniciatívou animátorov Alice Gurínovej, Andreja Kolenčíka a Petra Budinského, ktorí cítili potrebu priniesť slovenskému divákovi viac animácie pre dospelých. Inšpirovali ich najmä tajné premietania Ivany Laučíkovej a sekcie s animáciou pre dospelých na festivale animovaných filmov pre deti Bienále Animácie Bratislava.

Od svojho vzniku sa Fest Anča snaží vyvrátiť mylné divácke presvedčenie, že animácia dokáže osloviť iba detské, prípadne tínedžerské publikum. Zachováva si pritom výnimočné postavenie svojou neformálnou, takmer rodinnou atmosférou – nenájdete tu červené koberce, VIP zóny, ani akcie prístupné výlučne profesionálom.

Pre tvorcov síce Fest Anča organizuje každoročne program zameraný na ich profesionálny rozvoj, ale všetky akcie sú prístupné i divákom. Tohtoročný program pozostáva z fóra, kde sa prezentujú pripravované projekty pred odbornou porotou, a to z prezentácií RTVS a Duck TV, z prípadových štúdií, prezentácie Koncepcie rozvoja animačného priemyslu v ČR a okrúhleho stola zameraného na problematiku štátnej a súkromnej podpory hier na Slovensku.

Fest Anča funguje ako platforma prepájajúca svety tvorcov, profesionálov z okruhu distribúcie a divákov, ktorí sa kedykoľvek počas dňa (i noci) môžu zapojiť do rozhovorov s hosťami, zúčastniť sa všetkých diskusií a vidieť každý film. Celoročne Fest Anča organizuje vo Foajé v Bratislave premietania, prezentácie prednášky či diskusie s domácimi tvorcami, pri ktorých sa aj bežný divák dostane k nie celkom bežným informáciám.

Práve otvorená atmosféra odlišuje Fest Anču od väčšiny zahraničných i slovenských filmových festivalov, ktoré navštevuje prevažne profesionálne publikum. „Rada by som pokračovala v upevňovaní pozície festivalu v celoeurópskom priestore a zvyšovala rezonanciu jeho mena tak, aby európsky animátor, producent či distribútor animovaných filmov bral Fest Anču ako kvalitnú značku, ktorá mu v ešte stále neznámom stredoeurópskom priestore poskytne odborné zázemie, priestor pre networking i dobrodružné objavovanie zábavných zákutí animácie a umeleckých druhov s ňou spojených v jedinečnom zázemí žilinskej Stanice. Prepojenie animátorov a vývojárov sa snažíme realizovať na Game Days a pri porovnávaní s trendmi v rámci Európy sme na tepe doby, takže od prvých nesmelších kontaktov chceme so spoluorganizátormi vytvárať reálne podmienky pre ich synergiu. Laickejšiemu publiku zas sprostredkovať kontakt s technologickými novinkami a ich uplatnením v každodennom živote, nielen tom hráčskom,“ zhrnula nová riaditeľka festivalu Žofia Bosáková.

Festivalová dramaturgia sa vyvíjala postupne a s rastúcou finančnou podporou rástli i organizátorské ambície, rozširovala sa festivalová základňa – k premietacej sále na Stanici Žilina-Záriečie pribudla žilinská synagóga, OC Mirage a každý ďalší ročník prekvapoval novými menami svetovej animácie.Napriek precíznej selekcii toho najlepšieho zo sveta súčasnej animácie pristupuje k dramaturgii s nadhľadom a okrem súťažnej sekcie, prezentácií štúdií, prednášok a národných fokusov ponúka i množstvo veľmi prístupných workshopov, premietaní so živou hudbou a špeciálne polnočné sekcie ako Kontajner Stage venovaný extrémne krátkym snímkam, Anča in Mordor a Anička v krajine zázrakov venované najextravagantnejším z prihlásených snímok.

Na tohtoročnej Fest Anči predstavujú svoj surrealistický svet bratia Quayovci, o ktorých natočil dokument s príznačným názvom Quay aj hollywoodsky režisér Christopher Nolan. Americké kiná následne uviedli 70-minútovú projekciu krátkych filmov z produkcie bratov Quayovcov aj s Nolanovým dokumentom pod názvom The Quay Brothers in 35mm.

Dvojičky Stephan a Timothy Quay sa narodili v Pensylvánii, v súčasnosti pôsobia v Londýne a okrem neuveriteľnej synchronicity (pri rozhovoroch komunikujú ako jedna bytosť – Stephan rozvinie myšlienku a Timothy ju dokončí bez toho, aby ste si čokoľvek všimli) majú za sebou tridsaťročnú úspešnú kariéru a inšpiráciu hľadajú najmä u stredoeurópskych tvorcov – nájdeme u nich motívy z diel Franza Kafku, židovského spisovateľa Bruna Schulza, hudbu Leoša Janáčka, Zděňka Lišku i Bélu Bartóka.

Ich najväčším idolom je Jan Švankmajer, ktorému venovali snímku Kabinet Jana Švankmajera (1984). Český majster animácie je v nej zobrazený ako bizarná bábka, snažiaca sa naučiť študenta pochopiť podstatu surrealistického procesu tvorby.

Napriek tomu, že sa bratia Quayovci k majstrovi hlásia ako k svojmu vzoru, s jeho tvorbou sa stretli dostatočne neskoro na to, aby ich stihol ovplyvniť. Samotný Švankmajer priznal v rozhovore pre denník Pravda, že „ich tvorba je natoľko svojbytná, že podľa mňa vykazuje viac rozdielov než zhôd. To, čo nás spája, je vzývanie imaginácie“.

Medzinárodne uznávaní majstri stop-motion animácie vo svojej tvorbe umiestňujú drobné, pošramotené postavičky a rekvizity do temných svetov pripomínajúcich dávno zabudnuté detské sny. Vo svojich audiovizuálnych dielach sa noria do neprístupných oblastí ľudskej psychicky a bezhraničnej fantázie a v rozhovoroch napriek povestnej skromnosti odmietajú priznať, čo všetky ich fantastické vízie znamenajú.

Fest Anča uvádza okrem snímky The Cabinet of Jan Švankmajer i Street of Crocodiles, Maska, In Absentia a mnohé ďalšie z ich intímnej, temnej produkcie.Rukopis bratov zostáva nezameniteľný aj v dielach na zákazku – vytvorili napríklad krátku animovanú sekvenciu do filmu Frida, kde miesto lekárov vystupujú kostlivci.

 

Úvodný ceremoniál Fest Anča, 2015 foto: Juraj Starovecký.

Andrej Kolenčík poster Fest Anča, 2016.

Bratia Quayovci Street of Crocodiles, film, 1986.

 

Terézia Klasová je študentkou scenárstiky a dramaturgie.