Daniela Krajčová sa pohybuje medzi dvomi vizuálnymi jazykmi. Na jednej strane je to kresba alebo maľba, ktorá je časovo ukotveným sprítomnením osobných zážitkov alebo dokumentuje istú udalosť. Na druhej strane je to jazyk filmový, v ktorom je kresba alebo ilustrácia rozpohybovaná. „Vteľuje“ sa do príbehu animovaním (lat. animó – vdýchnuť život, premeniť) a formuje jeho časovo podmienený naratívny rámec.
Daniela vyštudovala Vysokú školu výtvarných umení, Katedru intermédií a multimédií. Paralelne študovala magisterský stupeň na odbore animovaná tvorba na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Štúdium predznamenalo tesné prepojenie konceptuálne formovaného myslenia, videotvorby a inštalácie s prácou s filmovým jazykom. Ten je viac podmienený hľadaním spôsobu výstavby príbehu. Danieline animované filmy však vždy ostávajú silne subjektívne, metaforické a formálny spôsob ich realizácie akcentuje základnú ideovú osnovu.
V nasledujúcom texte sa pokúsim na príklade dvoch autorkiných filmov priblížiť spôsob rozmýšľania a formálneho prístupu. Dvojkanálový animovaný film Príčina – následok (2012) je antinaratívnym dielom využívajúcim spôsob prepojenia textových fragmentov s pohybom ženskej figúry. Prvá animácia zobrazuje slová, konkrétne slovesá, privlastnené z novely slovenskej spisovateľky Terézie Vansovej. Druhá obrazovka inštalácie ukazuje rozanimovaný pohyb ženskej postavy, ktorá vykonáva stereotypné, „cvičebné“ úkony. Animácia vznikla na základe malieb, ktoré vizuálne i technikou odkazujú ku klasickej disciplíne: aktu. Samotné obrazy sú maľbami v maľbe. Sú fragmentarizované, vyskladané z viacerých námetov, viacerých telesných polôh zobrazenej figúry. Navyše sú dopĺňané o ručne vpísané texty, ktoré využívajú nápisy z pokladničných blokov alebo cestovných lístkov. Samotný obraz, akási parafráza akademickej maľby, evokuje krátky filmový skeč. Kompozícia postavy ilustruje svojou perspektívou snímanie kamery. Názov diela odkazuje ku kauzalite, ktorá je často strojcom deja filmového príbehu alebo dynamizujúcim činiteľom zápletky. Tu je kauzalita ponechaná v čistej, nepríbehovej forme. Animácia ostáva, ale tradičný príbeh sa vytratil. Je zastúpený iba vybranými slovesami na druhej obrazovke v rámci inštalácie. Ten ako divák prirodzene vzťahujem k obrazu. A tak pohyby tela, „cviky“ vnímam v kontexte slov odkazujúcich na rôznorodé činnosti a emócie. Napriek tomu, že v konaní figúry nie sú prítomné, sám si vytváram kauzálny vzťah medzi slovom a dejom, tvorím si vlastný „film“. Práca Príčina – následok tak formálnymi prvkami maľby a spôsobom jej snímania a prepojenia s textovou animáciou analyzuje samotné prostriedky, s ktorými obe umelecké odvetvia narábajú. Je odhalením ich fungovania ako médií, ktoré na jednej strane pracujú s fixovaním a momentom „výstižného okamihu“ (maľba) a na druhej s pohybom, časom a následnosťou záberov (film).
Dôležitým prvkom k pochopeniu zámeru je forma animácie. Tá je realizovaná kriedou na tabuľu, čím vzniká pri animovaní neustály dojem premeny. Farby sa rozmazávajú, obrysy sú nestále. Vizuálne a proporčné premeny postáv, dojem spomienky či reminiscencie, obrazy úzkosti alebo naopak, radosti a vzrušenia sú na povrchu zachytené zjemňovaním a rozostrovaním línií, vlhkou kresbou, rozpíjaním a strácaním komponentov obrazu. Daniela zaujímavo pracuje s detailom. S približovaním – v prípade, že potrebuje zdôrazniť emóciu či symbolický prvok na obraze. Alebo naopak, s väčším celkom – v prípade, že upozorňuje na prostredie či kontext príbehu. Filmový jazyk, striedanie záberov a v konečnom dôsledku aj hudobná zložka v produkcii Daniela Mateja, odkazuje k experimentálnej snahe priblíženia emócií a vzťahových otrasov a (ne)porozumení prostredníctvom zmyslovej skúsenosti (zrakom a sluchom). Niektoré vizuálne stereotypy (napr. lano ako symbol puta, ale aj línie, cesty odkazujúcej k nestabilite) sa striedajú s originálnymi perspektívnymi a kompozičnými postupmi, rozptýlením a „tieňohrou“ kriedovej kresby.Druhým príkladom je film Stabilita (2015). Ide o príbeh o potrebe oslobodenia sa a zároveň túžbe niekomu patriť, byť k niekomu pripútaný. To, že hranica oboch typov vzťahov je krehká a často nestabilná, „rozpráva“ autorka formou príbehu o mladom dievčati, ktoré opúšťa tiesnivé prostredie domova. Jej odchod je poznačený novým putom – partnerským vzťahom, ktorý sa však po čase mení na väzbu, ktorá ju opäť začne limitovať. Téma stability a lability, puta a odpútania, je evokovaná vizuálnymi prvkami objavujúcimi sa počas celého filmu: motív závory a ohrady alebo symbol lana a postavy balansujúcej s túžbou udržať stabilitu v situácii nestálosti. Jednotlivé epizódy príbehu, ktorý však nie je vystavaný klasicky, ale prelína sa v jednotlivých obrazoch, sú však pre diváka pomerne ťažko uchopiteľné. Akoby som mal pri sledovaní pocit, že k plnému porozumeniu musím poznať zákulisie, niečo z osobného života autorky. V tomto ostáva film pomerne uzavretý a občas nadobú- dam dojem, že na diváka trochu rezignuje.
Príbeh končí návratom dievčaťa domov a jeho lepším pochopením rodinných vzťahov po svojej osobnej skúsenosti. Koniec však nie je klasickou katarziou, ale skôr úvahou nad tým, ako naše vlastné životy podmieňujú vnímanie životov iných.
Animátorské prístupy Daniely Krajčovej čerpajú z rôznorodých vplyvov. Jej poučenie širším spektrom vizuálneho umenia, konceptualizácia filmového jazyka, jeho dekonštruovanie a naopak – rozprávanie obrazom a kresbou, prepojenie slova a obrazu ako dvoch zložiek našej kognitívnej výbavy – je výrazným potenciálom jej rozvetvenej tvorby. Očakávanie ďalších umeleckých realizácií alebo animovaných filmov je tak podmienené autorkinou výraznou schopnosťou intermediálneho prepojenia a žánrových presahov.
Daniela Krajčová (1983, Žilina) je absolventka VŠVU a VŠMU, hľadá nové spôsoby narácie, použitia tradičných médií na vytvorenie pohyblivého obrazu. Vo svojej dizertačnej práci na Katedre intermédií skúmala ručne tvorenú animáciu ako pamäť židovskej histórie. Venuje sa sociálne ladeným projektom s utečencami, rómskymi deťmi. Žije a tvorí v Bratislave a v Žiline. www.krajcovadaniela.com
Daniela Krajčová Príčina – Následok, 2012 dvojkanálová animácia (6 min. 23 s.), séria malieb na plátno foto: archív autorky.
Daniela Krajčová Stabilita, 2015 animácia (dĺžka min., 32 s.) foto: still z animácie.
Ján Kralovič je kurátor a teoretik umenia.
