Izolyatsia je ukrajinská umelecká platforma založená v roku 2010 v Donbase a „relokovaná“ v roku 2014 v rámci vojny na Ukrajine, cieľom ktorej je zmeniť spoločnosť prostredníctvom kultúry. Inštitucionálne a jazykové rámcovanie i forma inštrumentalizácie implicitne určujú interpretáciu. Výstava určená pre medzinárodné publikum ukazuje pozíciu kultúry v podmienkach vojny, ale tiež politické vedomie medzinárodného publika, vrátane publika galerijného. Máme tu celý arzenál klasickej výpovede o vojnovom konflikte, civili opúšťajúci svoje domovy, inštalácia z karát, kde je jasný žolík (zjednodušujúca antropomorfná predstava pôvodu konfliktu), archív stratených umeleckých diel (vrátane takých významných autorov ako je Daniel Buren), dokumentárne výpovede, medzi inými výpoveď ukrajinského Banksyho, ktorý bol šesť týždňov nelegálne väznený a mučený, to všetko rámcované mierovým jazykom bezproblémového spolunažívania rôznych perspektív (videá rámcované ako príbehy ľudí nachádzajúcich sa na opačných stranách konfliktu). Podmienky, v ktorých sú tieto výpovede publikované, a forma, pomocou ktorej sa na verejnosť dostali, rámcuje koncept výstavy ako predstavenie práce istej umeleckej komunity (aj veliteľ špeciálnej jednotky bol oslovený a vypovedá a komentuje „iba“ situáciu zabratia umeleckého centra naivným moralizovaním o zdegenerovanom umení). Naivná predstava o bezpečnosti umenia poslúžila svojmu cieľu, v rámci nej sa podarilo prepašovať nesmierne dôležité výpovede o vojenských zločinoch a o povahe výnimočného stavu, ktorý vyhlasujú samozvané vojenské jednotky.
Otázkou zostáva: čo znamená pre diváka byť dnes konfrontovaný s násilím? Ako naň eticky a politicky reagovať? V izolácii vlastného prežitku? Bez podporného mechanizmu mediálneho, inštitucionálneho, politického. Pretože práve to je nevyhnutným sprievodným javom deregulovanej vojny, tak ako je ňou izolácia.
Pohľad do výstavy Kultúra a konflikt: IZOLYATSIA v exile v Tabačke foto: Tibor Czitó.
Ivana Komanická
