Marián Vredík (1989, Žihľava) je absolventom bratislavskej VŠVU v odbore maľba a iné médiá v ateliéri Klaudie Kosziby (2014). Závesný obraz a plátno sú však v jeho súčasnej tvorbe okrajovou záležitosťou. Venuje sa najmä animácii, no rozptyl jeho mediálneho záujmu a aktivít je mimoriadne široký: kresba, maľba, divadlo, film,hudba.
Okrem rôznorodosti techník a pohybu naprieč umeleckými druhmi a médiami je pre jeho tvorbu príznačné aj obracanie sa k minulosti, detstvu, spomienkam alebo rodinným archívom. V maľbách, ktoré vytvoril ešte na bakalárskom stupni štúdia, frekventovane využíval motívy priestoru izby, sídliskové prostredie alebo portréty rodinných príslušníkov. „Obrazy minulosti“, či skôr spomienky na ňu, neprezentoval autor dokumentárne, ale stvárňoval ich skôr cez prizmu subjektívneho videnia, v ktorom často prostredníctvom viacerých techník kolážovo spájal rôzne témy a obrazové plány, neraz využívajúc „tapetové“ rastre línií, bodov, plôch a ornamentov. Občas autor priznával a ako plnohodnotný prostriedok tvorby ponechával na plátne použitý „pomocný materiál“ (napríklad Lučenec, akryl na plátne a lepiaca páska, 2011, 100 × 105 cm).
Postupne začala Vredíka zaujímať viac technológia, materialita, povaha a proces samotnej maľby, čo vyústilo do vzniku série Princíp vnútornej nutnosti (2012), založenej na (de)formovaní rámu a plátna a premene tradičného závesného obrazu na trojrozmerný objekt, navyše zbavený predmetného zobrazenia, ktoré bolo nahradené minimalistickou geometrickou štruktúrou.
Princípy deformovania obrazového priestoru a latentného pohybu, pri súčasnom opúšťaní maľby, sa objavujú aj v súbore kresieb z obdobia rokov 2012 – 2013. V tomto čase autor zároveň absolvoval stáže na vroclavskej Akadémii umení a Katedre animácie Filmovej a televíznej fakulty Akadémie múzických umení v Prahe. V týchto, ale aj neskorších kresbách a skiciach Vredík takmer denníkovo zaznamenáva priestory a situácie, ktoré zažil, pričom perspektíva jeho pohľadu je aj pri vernom zobrazení skutočnosti vždy subjektívna (Bez názvu, fixa na papieri,2014,14,8 x 21cm).Viaceré z kresieb sa neskôr stali východiskami autorovej animovanej tvorby, ktorá dnes tvorí najväčšiu verejne prezentovanú časť jeho práce.
V poslednom období sa Vredík venuje popri realizácii autorských animácií využívaných ako audiovizuálna súčasť scénografie divadelných inscenácií (animácie a trailer pre divadlo SkRAT; vytvorené v spolupráci s Janou Hirnerovou), alebo aktivít a prezentácií neziskových organizácií (úvodná animácia k projektu Identity; vytvorené spolu s Janou Hirnerovou), či umeleckých festivalov (spot pre 17. Medzinárodný filmový festival Bratislava), najmä tvorbe videoklipov a koncertných projekcií pre slovenskú kapelu Čisté tvary (Juraj Péč, Oskar Rózsa, Adam Mičinec, Ondrej Gregor, Matej Pliešovský). Dôležitým faktom je, že ani v jednom prípade nejde o nejaké prosté pohyblivé ilustrácie k hudobnej zložke, ale o autorsky komponované výtvarné, lyricky ladené krátke filmy,kombinujúce hrané sekvencie s viacerými animačnými technikami, čo je na poli súčasnej videoklipovej produkcie mimoriadne cenné. Časť autorovej tvorby je prístupná online na manovredik.blogspot.com.Pre autora príznačné inšpirácie vo vlastnej rodinnej minulosti (jeho otec je, mimochodom, od roku 1975 amatérsky filmár, čo ho iste ovplyvnilo), a zároveň hybridné narábanie s vyjadrovacími prostriedkami a médiami sa objavujú aj v jednom z jeho prvých animovaných filmov, ktorého východiskom sa stáva detská riekanka recitovaná starou mamou (na pozadí autorom skomponovanej hudby) za súčasného kreslenia/maľovania/animovania chlapčenskej tváre: najprv ako digitálnej rekonštrukcie babičkinej kresby, neskôr jej interpretáciou repetitívnou prekresbou, nakoniec aj animáciou zachytenou maľbou (Kreslím kolo, 2012). Výrazovo animácia pôsobí gradačne expresívne, znepokojivo až ponuro, pritom paradoxne zároveň milo a nostalgicky. Podobné ambivalentné výrazové špecifiká sú typické aj pre ďalšie Vredíkove práce z oblasti (nielen) animovanej tvorby.
Marián Vredík (1989) pochádza zo Žihľavy. V roku 2014 ukončil magisterské štúdium na Katedre maľby a iných médií v Ateliéri maľby u Klaudie Kosziby na VŠVU v Bratislave. Absolvoval dve zahraničné stáže: ASP vo Wrocławe (PL) a na FAMU v Prahe (CZ). Už počas školy nadviazal spoluprácu s hudobnou formáciou Čisté Tvary, pre ktorú vytvoril viacero videoklipov a projekcií na živé vystúpenia. Dlhodobejšie spolupracuje taktiež s Living Documentary a Janou Hirnerovou. Jeho animácie sa ocitli na niekoľkých festivaloch zameraných na animáciu. Momentálne žije a tvorí v Bratislave.
Marián Vredík, Lučenec akryl na plátne a lepiaca páska, 2011, 100 × 105 cm.
Bez názvu fixa na papieri,2014, 14,8 × 21 cm. Obe foto: archív autora.
Marián Vredík Čisté Tvary, KRV, 2016 kolážová animácia (v spolupráci s Jánom Juhaniakom) 7 min. 20 s., still z videoklipu
Still z animovaného a hraného videoklipu Plameň, ktorý dýcham kapely Čisté Tvary (kamera Ivan Vredík ml., Vladimíra Hradecká) 4 min. 5 s., 2015.
Ľuboš Lehocký je kurátor.
