9. Berlínske bienále Od angažovanosti k bezvýznamnosti by

by 20. 9. 2016

Tohtoročné, v poradí deviate Berlínske bienále súčasného umenia sa koná pod „kolektívnym“ kurátorským vedením newyorskej skupiny DIS (Lauren Boyle, Solomon Chase, Marco Roso, David Toro). Čo samo o sebe od začiatku predstavovalo kontroverznú voľbu, hlavne pre jej „módne“ (a) postinternetové zameranie, než pre samotný princíp skupinovej práce, ostatne i štvrté bienále malo podobné vedenie skupinou Wrong Gallery (Maurizio Cattelan, Massimiliano Gioni a Ali Subotnick). BB9 sa koná na piatich miestach, okrem tradičnej Kunst-Werke Institute for Contemporary Art, v náročnom výstavnom priestore Akademie der Künste, v prízemných priestoroch The Feuerle Collection, vo vestibule a časti jedného poschodia eSMT european School of Management and Technology a na vyhliadkovej lodi Blue Star.

Teda už výber kurátorov naznačil, že tento ročník nebude výrazne sociálne a politicky angažovaný, čo by samo o sebe až tak nevadilo, hoci by to menilo zavedený profil prehliadky považovanej v tomto smere za svetovo najradikálnejšiu. Rovnako by sa ešte dalo, s istou dávkou nadhľadu, pochopiť, že sa kurátori programovo snažili vyhnúť vôbec akejkoľvek vážnej téme dneška. Horšie je to, čo nakoniec divákovi ponúkli. Päť desiatok umelcov s najviac zastúpenou videoinštaláciou (dominovala animácia s poetikou počítačových hier s inštaláciou tvoriacou „divácke ambiente“, od „móla uprostred vody“ až po rôzne posteľno-vankúšikové variácie). Zastúpené boli nakoniec asi všetky médiá, vrátane postkonceptuálnych prác, i keď vo všeobecnosti nevyváženej kvality. Napriek sebavedomej prezentácii „sofistikovaných“ zámerov kurátorov, po návšteve BB9 nakoniec vo mne ostal pocit prázdnosti, zbytočnosti, irelevantnosti, bezvýznamnosti, kĺzania po povrchu populárnej kultúry, jalového očarenia technológiami a ich estetikou. Pocit, že z tohoročného bienále sa stal jeden veľký „product placement“. A asi je príznačné, že vari jeho najreprodukovanejším dielom je jedna z prác (ešte z tých menej lascívnych) Anny Uddenberg, Journey of Self Discovery, 2016.

 

Pohľad do inštalácie na Berlínskom bienále / ESMT European School of Management and Technology / foto: Damas Gruska.

Anna Uddenberg / Journey of Self Discovery / 2016 / foto: Damas Gruska.

 

Damas Gruska

More stories by

Damas Gruska