Počas letných prázdnin prebiehala v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch výstava Sociálna jednot(k)a, ktorá bola prvým spoločným samostatným vystúpením umeleckej manželskej dvojice Olje Triaška Štefanović a Jána Triašku. Zamýšľaný projekt kurátorky Ľudmily Kasaj Poláčkovej chcel preniknúť pod povrch ich verejného vystupovania ako jednotlivcov presunutím fokusu na ich rodinné spolužitie, intímne vzťahy (i s dcérou Lotou) aj vystavenými artefaktami mimoumeleckého charakteru. Nakoniec však zostalo „len“ pri verejnom zdieľaní spoločných „myšlienok, názorov, spoločenských postojov atď.“ (ako píše kurátorka) prostredníctvom ich autorskej tvorby.
Odhalenie súkromia sa však predsa premietlo do expozície, kde vznikol jednoduchý a jasný dialóg medzi maľbami a fotografiami Jána Triašku a fotografiami jeho manželky Olje. Samozrejme, okrem využitia priestoru ako maliarskeho plátna na in situ vytvorenú nástennú maľbu prestretého stola, ktorý jasne vyzýva k vnímaniu umeleckých motívov ako „kulís“, metafor života „mimo divadla“, bez ktorých zrkadlenia by však „skutočný život“ ani nebol možný.
Vybrané témy, ktoré reflektovali Triaškovci i Triaškovcov ako (umeleckú) dvojicu, vychádzali práve z pojmu rodiny a domova a ich súčasného ironizovania prekrývajúceho pocit sentimentu. Typickým príkladom je Oljina séria fotografií filmových (seriálových) interiérov This could be a place for nice life (2013), takisto znepokojivé Jánove maľby materstva, stále však v prevažne teplých tónoch prijatia. Nevyhnutne však zarezonujú jeho fotografické metafory vyprahnutých exteriérov (cyklus Landscape without escape , 2016) a obrazy konzumu a smrti, ktoré prenikajú všetkým, takže tiež „patria do rodiny“. Takisto ako spoločný zmysel pre humor, ktorý sa nedá ani pri pohľade z odstupu prejsť bez úsmevu, hoci širší kontext vôbec nie je smiešny.
Lebo nech ju chápeme akokoľvek liberálne, rodina je stále sociálna jednot(k)a, ktorá má svoje (skryté) významy, občas dokonca vizuálne veľmi zaujímavé…
Ján Triaška Rodina , 2016 akryl na stene foto: Kati Decsi.
Miroslava K. Valová