ARS ELECTRONICA Z AKÝCH ČASTÍC SA DNES SKLADÁ RADIKÁLNOSŤ? Radikálne atómy a alchymisti našich čias by

by 22. 12. 2016

Tridsiaty siedmy ročník obľúbeného festivalu experimentálneho umenia, technológií a spoločenských otázok Ars Electronica niesol názov Radikálne atómy. O obľúbenosti akcie svedčí každoročne viac ako 80 000 medzinárodných návštevníkov, vyše 800 participujúcich umelcov a desiatky novinárov a politikov. Cieľom bolo tentokrát pozrieť sa na umelecko-technologické prepojenia, ich zloženie či prapodstatu, radikálne atómy. Atómy sa dali rozoberať rôznymi spôsobmi. Druhá časť podtitulu hovorí o alchymistoch našej doby. Kto všetko sú experimentálni umelci a aké sú motivácie a kontexty ich snažení?

Mnohé diela si kládli otázky, či je umenie teda iracionálnou alchýmiou, spoločenskou silou vedúcou ku zmene, exaktným popisným prejavom ideí alebo ich spolutvorcom. Ars Electronica sa už roky snaží zbližovať umelecký výskum s vedeckým a hľadať iný typ takzvaného aplikovaného umenia. Nebrať umeleckú zložku reality ako niečo redukované na estetickú nadstavbu funkčného života, ale umelecké princípy a postupy aplikovať na dosahovanie vedeckých inovácií. Každoročný festival je experimentálnou ochutnávkou dlhodobého úsilia mnohých tímov, toho, čo konkrétne by teda onou aplikovanou každodennosťou budúcnosti mohlo byť. To intuitívne priťahuje kreatívcov, biznismenov, politikov, a v neposlednom rade aj deti.

Byť radikálne inovatívny je už vlastne aj tak trochu politická agenda, ak nie priam očakávaný mainstream. Ars Electronica vo svojich rozmeroch – 535 podujatí v rukách 824 umelcov a ďalšieho množstva pracovníkov a ich dosahu – sa už dávnejšie stala vlajkovou loďou európskych politík v oblasti kreatívneho priemyslu. Jedným z konkrétnych prejavov tohto faktu je najnovšie aj slávnostné udelenie prvého ročníka novej ceny STARTS Prize 2016, ktorú bude odteraz udeľovať Európska komisia projektom, ktoré výnimočným spôsobom zosobňujú inovácie v oblasti technológií, priemyslu a spoločnosti stimulované umením.

Je to degradácia vyšších cieľov súčasného umenia na komerčné účely, alebo naopak – konečne ocenenie jeho vplyvu a možností naprieč spoločenským spektrom? Dá sa to rozpoznať tak jednoducho a jednoznačne? Na ocenených projektoch si podľa štatútu ceny porota všíma „umelecký výskum či inovatívne spolupráce medzi jednotlivými odvetviami“ – skrátka faktory, ktoré boli dlhodobo skúmané ako potenciálne cesty inovácie. Znie to prísne objektívne vedecky, ale v reálnom svete si myslím, že je stále alchýmiou predpovedať, čo presne v konečnom dôsledku spôsobí inováciu.

Radikálny znamená idúci ku koreňom (z latinského koreňa slova „radix“), alebo aj usilujúci sa o rýchle a podstatné zmeny, nekompromisný. Baví ma, že témy festivalu v sebe vždy skrývajú množstvá vrstiev a odtienkov. Treba pri ich odkrývaní zapojiť všetok intelekt a obrazotvornosť. Jeden z možných významov čítaní titulku odkazuje na históriu a pripodobňuje súčasných umelcov k niekdajším alchymistom. K tejto pocitovej analógii to samozrejme ťahá širokú verejnosť pri pohľade na rôzne hadičky, svetielka a kábliky takzvaného mediálneho umenia. Niektorí vystavujúci ešte pritvrdili alchymistické stereotypy a vizuálne inštalácie sa len tak hemžili projekciami na paru, tmavými priestormi s dramatickým šerosvitovým osvetlením, ponáškami na utopické prístroje a podobne.

Medzi nominovanými a ocenenými projektmi boli mnohé niekdajšie sny dávnych alchymistov, riešenia prinášajúce kvalitnejší život a obohatenie. Prvé ceny STARTS Prize boli udelené dvom projektom na pomedzí módy a ďalších odvetví. Projekt Artificial Skins and Bones Group skúma prírodné štruktúry ako nekonečný zdroj inšpirácie. Projekt sonduje elementy možného dizajnu umelých tiel, kombinuje estetiku umelého a prírodného tela. Vznikol v spolupráci s firmou Ottobock, lídrom v oblasti protetiky, s využitím údajov z rozhovorov s ľuďmi s amputovanými končatinami. Ďalšie ocenené dielo Magnetic Motion od umelkyne Iris van Herpen skúma v módnej tvorbe magnetické sily. Tento rok navštívila aj urýchľovač častíc v CERNe. Na poslednej módnej kolekcii spolupracovala s architektom Philipom Beesleym a umelcom Jolanom van der Wiel. Beesley je známy svojím výskumom „živých“ sôch, kombinácie programovania, biológie a inžinierstva. Van der Wiel pracuje vo svojich sochách a inštaláciách s magnetickým napätím. Vo svojom projekte sa snažia mazať hranice medzi technológiami a prírodou.

Ďalšou radikálnou oblasťou boli podujatia, diskusie, prezentácie a prednášky venované súčasnosti a budúcnosti využitia dronov. Je bezpečné vypúšťať do sveta objekty bez ľudského pilota? Je technológia morálne neutrálna a nezávadná? Celú tému v sobotný večer názorne odprezentovala nákladná a náročná svetelno-tanečná choreografia DRONE 100. Vo vlahý večer babieho leta sa ich nad panorámu rakúskeho mestečka vznieslo presne 100 a človek mal pocit, že už je tou 3D modelovanou figúrkou vo farebnej vizualizácii, ktorá sa jej v reálnom čase programuje priamo nad hlavou.

Umenie a technológie v službách života (a poukazovania na slobodu) môžu mať rôzne podoby. Jedným z víťazov cien Prix Ars Electronica 2016 sa stala aktivita Can you hear me? Zaujímavým momentom tohto projektu je jeho undergroundový a punkový vizuál a to, že sošku ceny Prix Ars Electronica prebrali v Linzi umelci z rúk politikov. Išlo o hravý akt angažovania verejnosti a skúmanie možností prístupu k verejným informáciám a sieťam, otázky kontroly a súkromia, a tiež slobody slova. Inštalácia bola umiestnená v priestoroch Švajčiarskeho veľvyslanectva v Berlíne. Berlín je ideálnym miestom na zamyslenie sa nad možnosťami exekúcie moci a prípadnej bezmocnosti v digitálnej dobe. Toto veľvyslanectvo sa totiž nachádza v bezprostrednej blízkosti amerického a britského, vzdušnou čiarou niekoľko metrov opačným smerom je zas Reichstag. Na budove Švajčiarskeho veľvyslanectva bola nainštalovaná verejne dostupná sieť wifi, kde mohol akýkoľvek záujemca slobodne posielať správy či zdieľať rôzne súbory. Posolstvá sa posielali aj na frekvencie, ktoré odpočúva americká NSA a britská GCHQ. Za všetkým stoja dvaja Švajčiari, Christoph Wachter a Mathias Jud.

Slovenská umelecká úderka sa zúčastnila tohtoročného festivalu v úctyhodnom počte, narátala som minimálne dvanásť umelcov, kurátorov a rodinných príslušníkov. Košická DIG Gallery je jedným z partnerov európskeho projektu European Digital Art and Science Network. Počas festivalu sa uskutočnilo niekoľko stretnutí a prezentácií. K ďalším výstupom patrí bohatý výstavný program DIG gallery, ktorý prináša košickému publiku priamy kontakt s tzv. mediálnym umením práve v spojitosti s festivalom. Výstava Art & Science (Umenie & Veda) predstavuje diela ôsmich zahraničných a štyroch domácich umelcov. Prostredníctvom kreatívnych konceptov a intervencií umelcov, ktorí pôsobia v zóne mediálneho umenia, sa vedecké teórie stávajú odrazu plnohodnotnými, spochybni- teľnými alebo nedokázateľnými(!).

Jednu z nominácií na prestížnu cenu Prix Ars Electronica v kategórii interaktívne umenie získal tento rok český umelec Prokop Bartoníček v spolupráci s nemeckým kolegom Benjaminom Mausom. Jller je výskumný projekt v oblasti priemyselnej automatizácie a historickej geológie. Ide o prístroj, ktorý triedi riečny štrk podľa geologického veku. Kamene pochádzajú z nemeckej rieky Jller, z úseku neďaleko od miesta, kde sa vlieva do Dunaja pri meste Ulm. Riečny štrk je strojom triedený prostredníctvom dvojstupňového procesu. Výsledkom je špecifická vizualizácia histórie rieky na základe geologických parametrov.

Radikálnosť sa skladá z mnohých atómov. Často nevidíme ich podobu „voľným okom“, nepremýšľame o všetkých procesoch v spoločnosti a umení pri bežnej životnej prevádzke, nie sú nám automaticky známe, vidíme a stretávame však výsledky takýchto pôsobení. Pojem festival je definovaný ako výnimočná slávnostná príležitosť, prehliadka. Tá nám ponúkla príležitosť, aby sme sa opäť mohli pristaviť, zastaviť a skúsiť nahliadnuť alchymistom dnešnej doby do kuchyne.

 

Každoročná performance pri Dunaji Klangvolke 2016 s témou Rieka poznania / foto: Michal Kevický.

Iris van Herpen (NL) a časť projektu Magnetic Motion oceneného cenou Starts Prize 2016 / foto: Michal Kevický.

Ocenenie Golden Nica Interactive Art+, Mathias Jud, Christoph Wachter (CH): Can you hear me? / foto: Michal Kevický

More stories by

Zuzana Duchová