Je nepísaným pravidlom, že november patrí médiu fotografie. Bratislavskej scéne už 26 rokov dominuje festival Mesiac fotografie, ktorý si drží nastolenú úroveň. Jeho dosah je taký veľký, že determinuje aj výstavné programy v jednotlivých galerijných inštitúciách. Pravidelná akcia s výrazným monopolom predstavuje skôr tradičný pohľad na smerovanie média. Má svojich stálych návštevníkov a zadefinovaný spôsob komunikácie, vďaka čomu len málokedy dokáže osloviť nové či mladšie publikum. Stagnácia spôsobená dlhoročnou tradíciou zväčša podnecuje nové iniciatívy k vytvoreniu potrebných alternatív.
Z podobných základov sa pred siedmimi rokmi zrodil bratislavský OFF_festival. Jeho hlavným záujmom je prezentácia najmladšej generácie domácich a zahraničných autorov. Festival každoročne tvoria samostatné či skupinové výstavy a takisto sekcia Off_Academy, ktorá je venovaná študentským prácam z vysokých umeleckých škôl krajín V4. Podľa slov riaditeľa Dušana Kochola je snahou podujatia „vytvoriť veľkorysé podmienky propagácie a podpory mladých umelcov pôsobiacich na poli fotografie,“ čo sa mu vo veľkej miere darí. Festival využíva zvýšený záujem „novembrového“ publika a dopĺňa ho výrazným PR, ktoré je oveľa viditeľnejšie a priamejšie ako v prípade Mesiaca fotografie. V roku 2012 sa OFF_ festivalu podarilo nájsť svoje zázemie v priestoroch Pisztoryho paláca, kde pôsobí až dodnes.
Tému aktuálneho ročníka Archív zajtrajška vnímam ako snahu zrušiť všetky historické dogmy a vytvoriť akúsi novú kolektívnu pamäť, ktorá nebude poznačená defektom minulých ideológií. Motív archívu je prítomný v súčasnej vizuálnej kultúre a akýsi návrat do minulosti, v snahe vytvoriť (si) lepšiu budúcnosť, je už bežnou umeleckou stratégiou. Výstava zároveň naznačila niekoľko formálno-ideových línií, ktoré korešpondujú so súčasnými trendmi.
Jedným z nich je práca s nájdenými či privlastnenými materiálmi. Americká umelkyňa Krista Wortendyke vychádza v sérii Intervencie z historických fotografií zachytávajúcich barbarské činy, vraždy či mučenia.
Známe scény vymazáva a vstupuje do nich štylizovanými nákresmi naznačujúcimi pôvodný kontext. Maliarka Lucia Tallová odprezentovala sériu More, v ktorej spracúva a selektuje fotografie z antikvariátov. Estetickým maliarskym gestom do nich vstupuje a vytvára podmanivé vizuálne hry.
Otázka fotografie v prostredí nových technológií a digitálneho sveta bola očakávaná. Anglický autor Tom Stayte vystavil projekt #selfie, ktorý skúma fotografiu v prostredí sociálnych sietí. Inštalácia konštantne tlačila drobné čiernobiele obrázky, ktoré boli od roku 2014 označené spomenutým hashtagom. Minuloročný víťaz On_Award Swen Renault pripravil projekt Rodiny takisto reagujúci na dobu verejného zdieľania osobných – viac či menej dôležitých archívov. Zameral sa na rodinné fotografie, ktoré podľa podobných kompozícií spojil do nových, priam abstraktných digitálnych reprodukcií.
Festival zdôraznil i aktuálnu tendenciu, v ktorej fotograf už nie je iba v pozícii toho, kto vytvára fikciu či uchováva realitu. Fotograf je tu prezentovaný ako kurátor, ktorý spracúva a selektuje hotový materiál. Výstava ukázala aj tradičnejšiu, no možno zbytočne početne zastúpenú dokumentárno-konceptuálnu líniu (Noriko Hayashi, Anna Zagrodzka, Jo Phipps, Ivana Palečková) či menej presvedčivé formálne experimenty s klasickým médiom (Katalin Száraz, Zuzana Pustaiová).
OFF_festival je ambiciózny projekt, ktorý má potenciál prezentovať tie najaktuálnejšie tendencie vo fotografii. Každý rok oslovuje veľké publikum, a preto si myslím, že by mal svoju energiu preniesť na kvalitnejšiu produkciu projektov, pohrať sa s nie príliš ideálnymi priestormi Pisztoryho paláca, či pokúsiť sa kvalitatívne vyrovnať priepasti medzi (pocitovo) študentským projektmi a tými vyzretejšími.
Michal Stolárik je kurátor.
Michal Siarek Alexander, 2015 majetok autora.
Noriko Hayashi Stairway to Heaven, 2015 majetok autora.
Krista Wortendyke, Interventions, 2016 majetok autora.
