Potenciál každodennosti PGU / Žilina

V priestoroch Považskej galérie umenia v Žiline trvala na inštaláciu pomerne náročná výstava Potenciál každodennosti len jeden kalendárny mesiac, čo bolo vzhľadom na jej možnosti osloviť diváka škoda. Kurátorka Eliška Mazalanová v nej tematizovala každodennosť ako neuchopiteľný fenomén, ktorý nás obklopuje a určuje, v intenciách myslenia Henryho Lefebvra (Kritika každodenného života). Na vyjadrenie svojej interpretácie možností každodennosti prizvala k spolu práci trinásť slovenských a českých umelcov strednej a mladšej generácie, prevažne s videotvorbou zachytávajúcou „performatívne udalosti“, ktoré každodennosť definujú.

Svoju úlohu v nej zohráva aj Nuda a zmysel (Jana Kapelová, Magdaléna Kuchtová, 2010) premietnuté do pracovných činností taxikára či nenaplnené ambície a sny konfrontované každodennosťou v diele Toto je tedy ten střed světa, odkud je stejně daleko na všechny strany (2015) od Janka Rousa. Patrí sem aj jej prehodnocovanie a zvažovanie, nekaždodenný (nielen) umelecký výkon, ktorý nám diela predstavujú, napr. v metafore zdolávania každodenností manželského spolužitia – lezenie na stĺp manželmi, umelcami Čiernymi ( Nedeľné popoludnie , 2011). Tiež „výchova ku každodennosti“, teda ako čakať v rade od Romana Ondáka Predtým, ako sa čakanie stane súčasťou tvojho života , 2010.

Ďalšou rovinou je ozvláštňovanie behu dní: tajne zaznamenané divadelné predstavenie v réžii Martina Toldyho v obchodnom dome IKEA ( Slepá škvrna 55 m2 , 2016) a záznam Zuzany Žabkovej z putovania za Spievajúcim stožiarom (2014). So skutočným pohybom diváka pracuje prechádzka Ota Hudeca Cesta na ostrov Pála (2016), nekaždodenná prehliadka Žiliny, ktorá tvorí protipól – ponúka možnosť slávnosti v prežívaní, aktívnu participáciu na (ne)každodennosti. Lebo taká každodennosť je: unúva, nudí, ubíja, ale zároveň formuje a ponúka priestor na hľadanie výnimočnosti. Samotná výstava hľadania vizuálnej každodennosti mala práve tento Potenciál. Uvedomiť si „tu a teraz“ v bežnom dni svojej existencie a tak aj svoje možnosti.

Miroslava K. Valová

 

Potenciál každodennosti, pohľad do inštalácie výstavy. Vpravo: Janek Rous, Toto je tedy ten střed světa, odkud je stejně daleko na všechny strany , 2015. Naľavo: Anton Čierny a Pavlína Fichta Čierna, Nedeľné popoludnie , 2011 foto: Peter Snadík.

Začněte psát hledaný výraz výše a stisknutím klávesy Enter vyhledejte. Stisknutím klávesy ESC zrušíte.

Zpět na začátek