Tvorba Tomáša Makaru predstavuje u nás zriedkavú formu inštitucionálnej kritiky, ktorá v priebehu niekoľkých rokov zaznamenáva transformačné zmeny inštitúcie zvanej umenie. Od odkrývania špecifickej podoby krajanského/krajinárskeho umenia (kde umelec konfrontoval vybrané rodiny s Hitlerovými akvarelmi) k pozícii umelca v zornom poli recipienta a inštitúcií (rozumej zdravého rozumu), ktoré na jednej strane formuje už spomenutý krajanský vkus a na strane druhej súťaživosť a grantový systém, čo do týchto pomerov zavádza neoliberalizmus.
Aktuálnu výstavu preto musíme vnímať ako pokračovanie mapovania transformačných zmien, tentokrát je centrom záujmu jazyk umenia, jeho šedá zóna. V ére globálneho umenia, v ktorom sa mnohé z vplyvných umeleckých inštitúcií nezaoberajú umením, ale sociopolitickými dopadom a edukačným aspektom umenia, v ktorom sú umelci viazaní k tomu, aby predovšetkým spolupracovali, je to práve kurátorská prax so svojím manažérskym jazykom internetovej interaktivity a networku, ktorá určuje parametre diskurzu o umení.
Hovoriť dnes o umení spôsobom, akým to robia vybraní anonymní umelci, v neprerušovaných performatívnych polhodinových monológoch, ktoré sníma Makarova kamera v šedej javiskovej zóne odzadu, znamená hovoriť o umení tak, ako sa o ňom hovorí už od moderny. Počúvať umelcov, ako premýšľajú o objektoch a subjektoch vedy či psychoanalýzy, a pritom neprestať celý čas hovoriť o umení a o sebe samých a o svojej vlastnej ceste k umeniu, je fascinujúce. „Nevraciam sa často do detstva, asi preto že som málo sentimentálnym človekom…V detstve ma zaujímala povaha reality. Bola to vlastne taká chuť porozumieť povahe skutočnosti,“ začína rozprávanie jeden z umelcov.
Po výstave som sa musela pýtať, kam sa podelo celé tradičné inštitucionálne zázemie umenia, ktoré v tradičných formách zaznamenávalo hovorenie o umení a seba-reflektujúce naratívy. Makarova práca ukazuje, že umelecký diskurz sa v ére podriadenej sloganom o kreativite stiahol do šedej zóny. V nej však umelec stále môže reprezentovať Weltanschauung, celostný pohľad na svet.
Ivana Komanická
Tomáš Makara The Fog, 2015 pohľad do inštalácie na vernisáži v Šopa Gallery foto: Tatiana Takáčová.