Kara Rooney (1979), newyorská umelkyňa a kritička, svojím site specific projektom Run from the Shadows ponúkla pod kurátorským vedením Lucie Gavulovej a Jara Vargu v galérii HIT ukážku z každej zo svojich tvorivých stratégií a postupov (performancia, socha a inštalácia nových médií). Na úvod video reVerb No. 4 (1’20) inšpirované exorcistickým rituálom Zār, presnejšie jeho extatickou tanečnou časťou. Stretla sa s ním v jednom z káhirských klubov – Zār je v súčasnosti populárnou súčasťou tamojšej urbánnej, zvlášť feminínnej kultúry. Vo videu sama tancuje. Vidíme len trup, okolo pásu má zväzok „hrkajúcich kameňov“. Samotný obraz je rozdelený do dvoch rovín. V centrálnej je ostrý, vo vonkajšej beží jeho rozmazaná replika. Video predznamenáva témy, ktoré rozvíja v nasledujúcich dvoch miestnostiach. Exorcizmus ako spirituálny spôsob vyháňania zlých síl v kontraste s protestnými demonštráciami a mítingy ako kolektívny exorcizmus, obrana pred zlom. V druhej miestnosti nezreteľne vidíme na vzdialenom konci visieť závesný objekt. Je to azda maľba, fotografia, sčasti prekrytá hrubou vrstvou bielej hmoty. Divák je od neho oddelený lesklou čiernou plochou, na ktorú ma zábrany vstúpiť. Až cestou do tretej miestnosti vidí, o čo asi ide. V úzkej chodbičke vo výške očí je na plátne vytlačená fotografia, záber z jednej z feministických protitrumpovských demonštrácií (ide však o protest ako taký). No väčšina plochy je zakrytá hrubou vrstvou pripomínajúcou omietku pivničných priestorov galérie. Posledná miestnosť predstavuje niečo, čo voľne odkazuje na výbavu tanečnice z úvodného videa. Na stene visia zavesené dva zväzky dlhých povrazov, na konci ktorých sú biele „kamene“ (v skutočnosti ľahký stavebný materiál). Ďalšiu interpretáciu im dala performancia Radima Kláska a Kamily Mottlovej v choreografii autorky, ktorá bola súčasťou vernisáže (vlani účinkovali v jej choreografii Translation v pražskej MeetFactory). Bremeno, zväzujúce lano, telesnú metaforu príťažlivosti i odpudivosti, slobody i neslobody. Premyslenému výstavnému konceptu tým dali ešte iný, trochu nečakaný rozmer. Projekt ako celok sa bezpečne vyhol u nás častým extrémom: triviál- nosti či prehnanej kryptičnosti.
Damas Gruska
Performancia Radima Kláska a Kamily Mottlovej na výstave Kary Rooney v Galérii HIT foto: Damas Gruska