Slovenské či vlastne československé alternatívne umenie od obdobia normalizácie až do roku 1989 malo rôzne polohy, smery a smerovania. Ján Kralovič vo svojej prvej knihe Teritórium ulica (2014) tematizoval hlavne fenomén chôdze, smerovania v mestskom verejnom priestore. Druhým jeho príspevkom k poznaniu neoficiálnej scény za svoju generáciu, ktorá ju už nemohla poznať z autopsie hlavne pre „časový posun“, je kniha Majstrovstvo za dverami – s podtitulom Majstrovstvá Bratislavy v posune artefaktu (1979 – 1986) v kontexte bytových výstav 70. a 80. rokov 20. storočia. Ide o podujatie konané z iniciatívy Dezidera Tótha v hravom „prevleku“ športového zápolenia, aby „zmiatlo“ neželaných pozorovateľov. Toto podujatie suplovalo výzvy, ktoré umeniu neponúkali oficiálne možnosti, tvorivé i výstavné, a zároveň vytváralo spoločnú vlnu pre podchytenie medzinárodných konceptuálnych tendencií v domácom prostredí. Majstrovstiev sa konalo 8, v každom roku trvali cca 9 mesiacov. Na začiatku bola zadaná téma (napr. premena, svetlo), na konci sa očakával „pôrod“ diela s dvomi rodičmi: slovenského autora/autorky a dielom/artefaktom autora z dejín umenia, ktoré malo byť „posunuté“.
Kralovičove interpretácie, „posuny Posunov“ sú erudovaným príspevkom k pochopeniu vznikajúcich diel v domácom aj medzinárodnom kontexte. Interpretácia diel (nakoniec nielen) svetového umenia dielom domáceho autora, ktorá bola podmienkou k účasti na zakončení posunu, dala vzniknúť niekoľkým ťažiskovým či prelomovým dielam v kontexte tvorby viacerých autorov (napr. Jana Želibská: Moje meno je vpísané len vo mne, 1985). Niektoré však vznikli „len do počtu“, ale autor nezabúda ani na ne. Snaží sa čitateľovi poskytnúť vyčerpávajúcu kroniku Posunov, ale aj čo „najpriestrannejšie“ podchytenie Majstrovstiev v kontexte svojej doby i možností. S jeho pohľadom nemusíme vždy súhlasiť, je však generačnou výpoveďou a „predĺženou rukou“ budúceho pochopenia tohto druhu neoficiálnej tvorby u nás. Bonusom publikácie je rozhovor autora s organizátorom Posunov D. Tóthom a jeho súčasná, možno dokonca prekvapivá reflexia vtedajšieho diania.
Miroslava K. Valová
David Fesl / ze série Dno oceánu / 2015–2016 / různé materiály / pohled do instalace / Národní galerie v Praze / Veletržní palác / Praha / 2016 / foto: archiv Národní galerie v Praze.
