V súčasnosti prebiehajúca výstava s názvom Obrazy toho, čo zostalo je podľa slov jej kurátorky Gabriely Kisovej spoločnou expozíciou umelcov, „ktorí sledujú každý po svojej linke súvislosti medzi bezpredmetným zobrazením a jeho materializáciou v reálnom čase a priestore“. Kay Walkowiak vo svojom videu Making Sense Out of Abstraction pracuje s vytváraním významu minimalistických obrazov, ktoré rozdal duchovným v Indii. Vnímam to zároveň ako snahu o akýsi interpretačný dialóg medzi východom a západom, kde východná kultúra je reprezentovaná duchovnými v Indii a západná neskorším návštevníkom samotnej galérie. Inštalácia Františka Demetera s názvom Modul je zostavená z rozstrihaných plátien divadelných kulís. Posuvné plátna vyzývajú návštevníka k rozpohybovaniu kulís a reorganizácii diela samotného. Umelec ponecháva zodpovednosť za dokončenie diela na recipientovi a rozohráva tým koncept úplnosti alebo otvorenosti umeleckého diela teoretika Umberta Eca. Demeterove rastrové plátna zas odkazujú k štylizácii grafiky, reprezentovanej začiatkom 20. storočia avantgardnými umelcami.
Postminimalistický obraz Jaromíra Novotného Bez názvu pôsobí do istej miery ako ručná práca vytvorená zo zvyškov použitého materiálu a dokonale odkazuje k názvu výstavy Obrazy toho, čo zostalo. Novotný pracuje s minimom výrazu a premyslenou koncepciou rozvrhnutia čiernych plôch v priestore plátna. Znepokojujúco pôsobí umiestnenie Demeterovho obrazu Plátno určilo tvar a Novotného obrazu Bez názvu vedľa seba. Akoby Demeterove plátno prepožičiavalo možnosť stať sa chýbajúcim elementom Novotného obrazu. Vystavené diela odkazujú k tradícii postminimalizmu a konceptualizmu, plnej interpretačných pochybností a nezodpovedaných otázok. Výstava núti návštevníka zasadiť videné do vlastného interpretačného rámca v dobe, ktorá kladie nároky na nový druh citlivosti a vnímavosti voči kultúre.
Monika Szűcsová
Pohľad do výstavy Obrazy toho, čo zostal o v Krokus Galérii, foto: Adam Šakový.