Czechoslovakia / A Critical Reader Gandy Gallery / Bratislava by

by 11. 6. 2017

Politikum nepatrí medzi silné stránky našich veľkých výstavných inštitúcií. SnG to potvrdzuje každou novou výstavou. Prerušenej piesni (50. roky) i Snu a skutočnosti (vojnový Slovenský štátu) chýbal jasne artikulovaný a podložený politický postoj. Výstava nech šije! (Móda na Slovensku 1945–1989) má ambície širšieho politického kontextu, no nakoniec z neho zostali najmä „agitačné“ sprievodné texty. A tak mladý návštevník odetý komplet „Made in Asia“ ani netuší, že sme vtedy boli odevnou veľmocou. Projekty Kunsthalle, „utečenecký“ Strach z neznámeho, alebo A je tu zas? (Slovenský štát v súčasnom umení) len demonštrovali neschopnosť neprvoplánovo uchopiť zložitú tému. O umelecky silné politické gestá nemáme núdzu. Iná vec je výstavný koncept idúci hlbšie. S tým sa darí viac menším galériám. Zbyněk Baladrán po nedávnej autorskej výstave (Contingent propositions, 2015) v bratislavskej galérii Gandy pripravil (spolu s Nadine Gandy) projekt Czechoslovakia. Akýmsi sprievodcom mu je text, prinášajúci kritický pohľad na „projekt Československo“, na rôzne interpretácie jeho dejín. Je zároveň kľúčom, ako spojiť šestnástich autorov, reprezentantov rôznych generačných skúseností a médií (od maľby po (video) inštaláciu). Baladrán ho ako keby podsúval jednotlivým vystavujúcim. Vyznačenou pasážou, niekde len jednotlivými slovami, „reflektuje“ či „evokuje“ určité vystavené dielo v kurátorovom koncepte. Spomedzi nich spomeniem tie, ktoré ma najviac prekvapili. Maľba I. németh Posledný Prvý máj (1989). Sivosť prázdnych, vyzdobených ulíc, dopĺňa na červenej lavici sediaca, pred seba zízajúca postavička. práca pôsobivejšia (škoda inštalácie za sklom) než veľa autorkiných súčasných politických gest. D. Lehocká zavesila na zlatú retiazku vyjedený krajec chleba ( Bez názvu , 2017). Jednoduchý statement, ktorý má ďaleko od „piplavých“ estetizujúcich inštalácií. Ale zaujímavého je toho viac. napĺňajú kurátorský zámer, výstavu ako miesto kritickej reflexie.

 

Damas Gruska

Denisa Lehocká , Bez názvu , 2017, foto: Damas Gruska, courtesy: Gandy Gallery. Juliana Mrvová

More stories by

Damas Gruska