Vanda Sepová: Vymedzovanie si efemérneho priestoru, postava náhodného cestujúceho, ktorá sa objavuje v tvojich performance. Kto je tento pútnik – komentátor?
Jürgen Rendl: Inšpiruje ma umelecký výskum, ktorý sa pohybuje ponad akademické dogmy a vytvára priestor možného (space of the possible). Vyhovuje mi pohybovať sa niekde medzi, ale zároveň inšpirovať a spájať sa ako s akademickou, tak aj umeleckou sférou. Vytvárať si svoj vlastný medzipriestor.
VS: Pracuješ so svojimi nahrávkami a poznámkami z ciest. Náhodné stretnutia s ľuďmi. Čo pre teba znamenajú tieto záznamy, ktoré občas púšťaš bez priameho autorského ko- mentáru (napríklad jún 2017, FUGA, Bratislava)?
JR: Predovšetkým cez ne dokumentujem svoju mobilitu, ktorá možno vytvára/vykresľuje vlastnú geografiu cez ľudí a miesta v pohybe. Keďže väčšinou cestujem stopom, často ich nachádzam na perifériách, respektíve na ne-miestach 1 ako diaľničných parkoviskách, hraničných prechodoch a podobne. Vo svojich poznámkach sa snažím opisovať detaily o ľuďoch a situáciách, v ktorých ich stretnem. Terénne zvukové nahrávky mi zase umožňujú zaznamenať viac vrstiev a hovoria o kom- plexných priestorových a sociálnych amalgámoch.
VS: Neustály moment putovania. Cesta ako preciťovanie existencie. Žijem, keď pozorujem. Dokážeš definovať seba práve cez pozorovanie iných miest? Odchádzania a návraty. Nazeranie cez kritické okuliare?
JR: Moje cestovanie je snaha pochopiť okolie a súvislosti v pohybe. To, čo na mieste už nebude vidno. Francúzske slovo travail (práca) má ten istý etymologický pôvod ako anglické travel (cesta). Takže cestovanie už má nejakú snahu v sebe. Keď človek čaká celú noc na autostop na periférii Belehradu alebo pol dňa sedí v mikrobuse na ukrajinskej hranici, už nevníma mobi- litu ako samozrejmosť.
VS: Existujú určité miesta v mestách, ktoré zvykneš hľadať?
JR: Vlastnosť miest, ktorú asi najviac hľadám, je rovnostárstvo. Takto ma napríklad stále priťahujú trhy a hlavne ich neformálne podoby. Vznikajú často aj spontánne v sivých zónach legality a priestoru. Z takého trhu vo východoukrajinskom Mariupole som nedávno priniesol cesnak a pohánku. Vlastne aj koňak. Ten kvôli dohode s EÚ, pretože už onedlho ho musia premenovať na brandy. Vy ste si práve priniesli trochu toho ukrajinského cesnaku do Nórska.
VS: Ten moment, keď spolu komunikujeme a krajinou vonia extrémne silný ukrajinský cesnak… Babka by bola hrdá, kam sa až dostal. Nový level pašovania. Silná potreba znovudefinovania samého seba cez pozorovanie ne/desaturovaného prežívania sveta okolo?
JR: Utekal som práve pred tou saturovanosťou, preč zo svojej komfortnej zóny. Vrátane možnosti/nutnosti sa znovu definovať. Aj tak sa raz za mesiac vraciam do rodnej dediny v Rakúsku. Paradoxne sa teraz k nej cítim bližšie ako predtým, keď som tam žil.
VS: Intenzívne uvedomenie si vlastných koreňov – prenosný ako črepníková rastlina alebo lesný statik? Pomáha ti pozorovanie neznámeho prostredia vo vlastnej tvorbe?
JR: Mojou predstavou je práve byť vykorenený bez toho, aby som sa usadil. Chcel by som žiť bez zanechávania mojich stôp na mieste či v priestore, kde sa pohybujem, čo je blízko konceptu nomádstva. Zaujíma ma aj kritický turizmus ako prax. Snaha nazerať sa na veci okolo a všímať si súvislosti – the bigger picture (vo väčšom odstupe). Napríklad, keď cestujem stopom. Aj keď je to napriek všetkému možné iba z privilegovanej pozície v porovnaní s tými, ktorí mi vlastne tú moju cestu umožňujú.
VS: Nonstop pozorovateľ diania, nenápadný voyeur či aktívny aktér?
JR: Zaujíma ma prístup neustáleho outsidera, ktorý podľa Markusa Miessena 2 vstúpi do arény s niečím iným než kreatívnym intelektom. Vypozoruje, čo sa deje a intervenuje. A to z nezávislej pozície, keďže v konkrétnej situácii nemá a ani nesleduje nejaký konkrétny záujem/zámer. Dovoliť si niečo v kontextoch, kde sa z nezávislosti často stáva iba fráza.
VS: Bratislava ako miesto nášho stretnutia.
JR: Ach, tá Bratislava, naša osudová (smiech). Odkedy tu žijem, osvojil som si návyk dočasných únikov z mesta. V iných mestách a krajinách som našiel a vlastne ešte stále nachádzam práve koncentráciu toho urbánneho (v diskurze, umení či v aktivizme), čo mi tu väčšinou ešte stále chýba. Keďže udržiavam kontakt s rôznymi mestami a ľuďmi v nich – od Tallinna cez Kyjev po Sofiu – z toho sa stala nielen sieť kamarátov, ale zároveň istá forma stáleho výskumu. Ten totiž zostruje moje vnímanie širšieho regiónu a pomáha mi prehlbovať svoje porozumenie pohnutej doby, v ktorej žijeme. Pretože, koniec-koncov, všetci sme migranti.
Vanda Sepová je kurátorka.
Jürgen Rendl sa narodil v Rakúsku, žije v Bratislave, kde pracuje ako rozhlasový redaktor skúmajúci periférie a marginalizované poznanie. Zvedavosť ho neustále zvádza k potulkám, k vstrebávaniu a príležitostne k intervenciám na okraji mestského života. V roku 2011 inicioval umelecký výskumný projekt Stadlnova, ktorý sa sústredil na myšlienku imaginárneho predmestia medzi Viedňou a Bratislavou (http://www.stadlnova.net). Svoje potulky zaznamenáva na http://suburbandrifter.tumblr.com.
1 Marc Augé: Non-places: Introduction to an anthropology of supermodernity. Londýn, Verso, 1995.
2 Markus Miessen: The Nightmare of Participation. Berlín, Sternberg, 2010.
Jürgen Rendl zo série Eastern Eateries (Chernivtsi (UA), 15/Aug/2017, 13.49 h)
Interview o performance Jürgena Rendla Arrival zone (Bratislava (SK), 23/Sep/2016, 18.10 h)
Brot, Bio, Bier. Dumpster Diving in Austria (Thalgau (AT), 20/Apr/2017, 1.26 h)
The color of migration (Near Beška (SRB), 1/Sep/2013, 16.08 h) všetky foto: archív autora.
Jürgen Rendl Sunrise beyond borderland (Near Krakovets (UA), 19/Jul/2017, 4.47 h)
Arrival, for now. Near Nadlac (RO), 17/Jul /2015, 17.30 h. obe foto: archív autora
